Pred spaním a iné príbehy z prezidentského penziónu

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka pútavý a vtipný pohľad do zákulisia Blair House a poukazuje na jedinečné skúsenosti a postrehy autorky počas jej pôsobenia vo funkcii generálnej riaditeľky. Čitatelia ocenia zmes zábavy a informácií týkajúcich sa politických udalostí a hodnostárov.

Kniha je dobre napísaná, fascinujúca a poskytuje jedinečný pohľad na politiku a pohostinnosť. Čitatelia ju považujú za informatívnu, zábavnú a niekedy až hystericky vtipnú. Chvália ju za vtipný štýl, podrobné opisy významných udalostí a vyvážený pohľad na osoby z rôznych politických prostredí. Mnohí recenzenti ju odporúčajú ako dôstojný darček a dôležitý doplnok osobných knižníc.

Niektorí čitatelia mali pocit, že niektoré časti knihy sú príliš podrobné, čo môže uberať na celkovom tempe. Okrem toho existuje názor, že demokratom sa kniha môže páčiť viac ako republikánom, čo by mohlo obmedziť jej príťažlivosť pre niektoré publikum.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Bedtime and Other Stories from the President's Guest House

Obsah knihy:

Benedicte Valentiner pozýva čitateľa do zákulisia jedného z najprestížnejších oficiálnych domov na svete: historického, očarujúceho a krásneho Blair House, ktorý sa nachádza oproti Bielemu domu. Viac ako trinásť rokov hostila pani V. šéfov štátov a hlavy vlád počas ich oficiálnych návštev u prezidentov Ronalda Reagana, Georgea H. W. Busha, Billa Clintona a Georgea W. Busha. Jej anekdoty o najmocnejších svetových lídroch sú objavné, zábavné a dramatické; sme pri tom, keď sa George H. W. Bush hrá so svojimi vnúčatami, keď sa po Blair House potuluje opitý Boris Jeľcin a keď sa v batožine delegácie z Toga objaví údená opica, obrovská jašterica a obrovské šváby. Pani V. píše aj o roku strávenom výskumom dravcov v Iráne, o tkáčstve v Mexiku a o tom, ako sa veľmi skoro rozhodla pre kariéru, ktorá ju priviedla na jedno z najprestížnejších miest v hotelierstve na svete. PROLOG V prvú noc návštevy Borisa Jeľcina s? v septembri 1994 zažili naši dvaja príslušníci bezpečnostnej služby väčšie dobrodružstvo, než si kedy dokázali predstaviť. Približne o pol dvanástej v noci sa dôstojníkom Paulovi Besettovi a Michaelovi Cooneymu na obrazovke počítača naskytol ohromujúci pohľad.

Mohutný prezident Ruskej federácie, oblečený síce riedko, ale zabudol si obliecť pyžamo, bol krátko oblečený, keď zdolával zadné schody s istotou človeka, ktorý má problém s orientáciou. Bol ufúľaný z lebky a bol takmer nahý. Naši ochrankári boli prilepení k obrazovke počítača. Na spodku kruhového núdzového schodiska vychádzajúceho zo šatne v primárnom apartmáne a vedúceho do garáže budovy New Executive Office s videli, ako sa Boris Jeľcin pokúša otvoriť garážové dvere a takmer vyskočil zo slipov od strachu, keď to vydalo hlasný signál. Potom ho ochrankári stratili na obrazovke. Horúčkovito zavolali na veliteľské stanovište USSS, aby ich upozornili, že ich človek je voľne v dome. A keď sa odvrátili od obrazovky, zažili ďalší šok. Bol tam Boris Jeľcin z mäsa a kostí a taký veľký, že sa držal ako o život rámu dverí ich kancelárie. Bez slova sa im vážne uklonil a potácajúc sa von sa kotúľal za roh do izby Leslieho Coffelta.

Táto miestnosť, pomenovaná po ochrankárovi, ktorý položil svoj život pri obrane prezidenta Harryho S. Trumana počas pokusu o atentát zo strany portorických nacionalistov 1. novembra 1950, bola vyčlenená ako zázemie pre uniformovaných policajtov Metropolitnej polície a USSS, aby sa počas náročných a dlhých hodín ochrany našich návštevníkov mohli schovať a občerstviť. Počas tej konkrétnej noci, keď sa objavil Jeľcin, sedelo okolo tridsať ľudí. Je tu opitý Rus, povedal niekto náhodne, na čo mu iný odpovedal: To nie je opitý Rus. Je to B o r i s J e l t s i n.