Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.
Before Virtue: Assessing Contemporary Virtue Ethics
Klasická etika cností, ktorej príkladom bol Aristoteles (322 pred n. l.), sa pýtala: čo môžeme vedieť o ľudskej prirodzenosti a cnostiach, ktorými sa zdokonaľuje, aby sme mohli dobre žiť? Dominantné etické teórie sa dnes vo všeobecnosti vyhýbajú otázke ľudskej prirodzenosti a uplatňujú deontologický (nemetafyzický) alebo utilitaristický (maximalizácia vnímaného spoločenského úžitku) prístup.
Článok Elizabeth Anscombeovej "Moderná morálna filozofia" z roku 1958 vyvolal oživenie etiky cnosti. Kritizovala súčasné etické teórie a nabádala svojich čitateľov, aby obnovili hlavné črty aristotelovského prístupu. Jonathan Sanford konštatuje, že napriek spoločnému pôvodu súčasnej etiky cnosti u Anscombeovej sa literatúra značne líši nielen rozsahom, ale aj základnými záväzkami.
Čo presne je súčasná etika cnosti? V knihe Pred cnosťou Sanford rozvíja stratégie na presný opis súčasnej etiky cnosti. Potom hodnotí súčasné prístupy k cnosti podľa Anscombovho dvojakého štandardu, ktorý ich inšpiroval: do akej miery sa vyhýbajú nástrahám modernej morálnej filozofie a do akej miery sú príkladom úspešnej obnovy aristotelovského prístupu k etike.
Sanford konštatuje, že výsledky sú zmiešané. Objavuje sa však základná a zjednocujúca téma: adekvátna teória cnosti musí obsahovať aspoň predbežné odpovede na otázky o povahe ľudských bytostí, našich cieľoch a princípoch, pomocou ktorých sa naše ciele najlepšie dosahujú. Až na základe poznania významu týchto otázok pre morálnu filozofiu možno začať oceňovať prínos aristotelovskej etiky.
Anscombovej úsudok o potrebe vyhnúť sa tomu, čo označuje za modernú morálnu filozofiu, sa napokon ospravedlňuje prostredníctvom obnovy aristotelovskej etiky, ktorá ide v riešení týchto základných otázok ďalej než väčšina súčasných etík cnosti. Záverečné kapitoly tejto knihy prispievajú k tejto obnove.