Recenzie čitateľov
Zhrnutie:V knihe „Občiansky odpor“ od Ericy Chenoweth a Marie J. Stephan sa uvádza podrobná štatistická analýza nenásilných a násilných hnutí v 20. storočí, ktorá dokazuje, že nenásilný odpor je často účinnejší. Kniha je chválená za rozsiahly výskum, jasné vysvetlenia a relevantnosť, hoci čelí aj kritike za to, že je príliš akademická a obsahuje veľa štatistických údajov, čo ju robí menej prístupnou pre široké publikum.
Výhody:⬤ Komplexná štatistická analýza hnutí občianskeho odporu.
⬤ Jasné vysvetlenia, vďaka ktorým sú zložité témy zrozumiteľné.
⬤ Dobre spracovaný výskum s príkladmi a prípadovými štúdiami z reálneho sveta.
⬤ Silné argumenty pre účinnosť nenásilného odporu oproti násilným metódam.
⬤ Inšpiratívna a aktuálna téma, ktorá je relevantná pre súčasný politický kontext.
Nevýhody:⬤ Príliš akademické a hutné, čo sťažuje čítanie bežným čitateľom.
⬤ Niektoré recenzie upozornili na prílišné zjednodušenie štatistických údajov.
⬤ Kritika nadbytočnosti a nedostatočnej hĺbky niektorých argumentov.
⬤ Problémy s formátovaním, ako napríklad malá veľkosť písma, spôsobili, že pre niektorých bola kniha nečitateľná.
⬤ Boli spomenuté návrhy na viac informácií o nenásilných metódach.
(na základe 43 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Why Civil Resistance Works: The Strategic Logic of Nonviolent Conflict
Obsah knihy:
Počas viac ako sto rokov, od roku 1900 do roku 2006, boli kampane nenásilného odporu viac ako dvakrát účinnejšie pri dosahovaní stanovených cieľov ako ich násilné náprotivky. Tým, že tieto snahy priťahujú pôsobivú podporu občanov, ktorých aktivita má podobu protestov, bojkotov, občianskej neposlušnosti a iných foriem nenásilnej nespolupráce, pomáhajú oddeliť režimy od ich hlavných zdrojov moci a prinášajú pozoruhodné výsledky, a to aj v Iráne, Barme, na Filipínach a palestínskych územiach.
Erica Chenowethová a Maria J. Stephanová kombinujú štatistickú analýzu s prípadovými štúdiami konkrétnych krajín a území a podrobne opisujú faktory, ktoré umožňujú úspech takýchto kampaní a niekedy spôsobujú ich neúspech. Zisťujú, že nenásilný odpor predstavuje menej prekážok pre morálnu a fyzickú angažovanosť a odhodlanie a že vyššia miera účasti prispieva k väčšej odolnosti, väčším možnostiam taktických inovácií a občianskeho rozvratu (a teda menšej motivácii režimu udržiavať status quo) a zmenám v lojalite niekdajších podporovateľov protivníkov vrátane členov vojenského establišmentu.
Chenoweth a Stephan dospeli k záveru, že úspešný nenásilný odpor vedie k trvalejším a vnútorne mierovým demokraciám, u ktorých je menej pravdepodobné, že sa vrátia k občianskej vojne. Predkladajú bohatú, dôkazmi podloženú argumentáciu, originálne a systematicky porovnávajú násilné a nenásilné výsledky v rôznych historických obdobiach a geografických kontextoch, pričom vyvracajú mýtus, že násilie vzniká kvôli štrukturálnym a environmentálnym faktorom a že je nevyhnutné na dosiahnutie určitých politických cieľov. Namiesto toho autori zisťujú, že násilné povstanie je zriedkakedy ospravedlniteľné zo strategických dôvodov.
