Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha Petra Fostera prináša kritickú analýzu kapitalizmu a mylných predstáv, ktoré ho obklopujú. Skúma, prečo moderná spoločnosť často inklinuje k centrálne plánovaným ekonomikám napriek zlyhaniu takýchto systémov, a zaoberá sa psychologickými a historickými faktormi, ktoré formujú naše názory na kapitalizmus.
Výhody:Kniha je oceňovaná pre svoju čitateľnosť, jasné vysvetlenie ekonomických princípov a pre riešenie zložitých otázok pútavým spôsobom. Spája historické poznatky s psychologickými pohľadmi, vďaka čomu je prístupná aj čitateľom bez silného ekonomického vzdelania. Mnohí recenzenti oceňujú jej zábavný štýl, hlboké argumenty a spôsob, akým spochybňuje bežné mylné predstavy o kapitalizme.
Nevýhody:Niektorí čitatelia považujú zaradenie aspektov evolučnej psychológie za zbytočné a majú pocit, že niektoré neskoršie kapitoly sa stávajú pre hlavnú tézu vedľajšími. Niekoľko recenzií uvádza, že niektoré časti knihy sú epizodické a môžu sa odchyľovať od hlavných argumentov, čo naznačuje nedostatok súdržnosti v posledných častiach.
(na základe 36 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Why We Bite the Invisible Hand: The Psychology of Anti-Capitalism
Obsah knihy:
V knihe Prečo hryzieme neviditeľnú ruku sa Peter Foster zaoberá hádankou: ako môžeme žiť vo svete rozširujúcich sa technologických zázrakov a nevídaného blahobytu a zároveň neustále počúvať odsudzovanie systému, ktorý ho vytvoril? Tento systém, kapitalizmus, ktorý je založený na súkromnom vlastníctve a dobrovoľných obchodoch, sa riadi "neviditeľnou rukou", metaforou ekonomických trhov, ktorá sa spája s významným škótskym filozofom 18. storočia Adamom Smithom. Ruka vedie ľudí k tomu, aby slúžili iným a zároveň sledovali svoje vlastné záujmy a vytvárali širšie dobro, ktoré, ako povedal Smith, "nie je súčasťou ich zámeru". Kritici však tvrdia, že ruka je poznačená chamtivosťou, vedie k nespravodlivosti a nebezpečnej moci podnikov a hrozí nielen vyčerpanie zdrojov, ale aj planetárna katastrofa. Foster sonduje nepochopenie, strach a odpor voči kapitalizmu od temných satanských mlynov priemyselnej revolúcie až po nejasný koncept trvalo udržateľného rozvoja. Jeho cesta vedie z Kirkcaldy, mesta, kde sa Smith narodil, cez moskovský McDonald a Manchester Karla Marxa, na cestu na Kubu za pašovaním dolárov až do zákulisia Organizácie Spojených národov.
Medzi jeho postavy patrí muž, ktorý napísal heslo "kapitalizmus" do Veľkej sovietskej encyklopédie, rodina mäsiarov z Kirkcaldy, radikálna individualistka Ayn Randová, otec evolučnej teórie Charles Darwin, mnohí ekonómovia ocenení Nobelovou cenou, kolónie šimpanzov a "filantrokapitalista" Bill Gates. Foster naznačuje, že kľúč k jeho hlavolamu sa nachádza v oblasti evolučnej psychológie, ktorá nám ponúka pomoc pri pochopení toho, prečo niektoré z našich zložitých "morálnych pocitov", ktoré Adam Smith nazval "morálnymi pocitmi", môžu byť zastarané a prečo mnohé z našich ekonomických predpokladov bývajú nesprávne. Sme lovci a zberači s iPhonmi. Neviditeľná ruka je v rozpore s intuíciou mysle formovanej prevažne v malých úzko prepojených kmeňových spoločenstvách, kde neexistovali rozsiahle trhy, peniaze, technologický pokrok a hospodársky rast. Rovnako dôležité je, že nemusíme rozumieť rýchlo sa vyvíjajúcemu ekonomickému "prirodzenému poriadku", aby sme v ňom fungovali a využívali jeho výhody, rovnako ako nemusíme rozumieť našej nervovej alebo dýchacej sústave, aby sme zostali nažive. To nás však zároveň robí náchylnými na podporu morálne príťažlivých, ale kontraproduktívnych politík, ako je napríklad legislatíva o minimálnej mzde. Foster konštatuje, že politici a byrokrati - vedome či nevedome - využívajú morálny zmätok a ekonomickú nevedomosť.
Ideologická posadnutosť nedokonalosťou trhu, rozdielmi v príjmoch, mocou korporácií, vyčerpaním zdrojov a životným prostredím sú užitočným ospravedlnením pre tých, ktorí sa snažia o politickú kontrolu nad našimi životmi. Kniha vyvracia tvrdenia, že platnosť kapitalizmu závisí od toho, či je systém "dokonalý" alebo ekonomické subjekty "racionálne". Upozorňuje tiež na kľúčový rozdiel medzi kapitalizmom a kapitalistami, ktorí majú sklon k nepochopeniu systému rovnako ako ktokoľvek iný. Foster poukazuje na prekvapujúci nárast radikálnych, nevolených environmentálnych mimovládnych organizácií, ENGO, v posledných desaťročiach. S týmto vzostupom úzko súvisí aj Fosterova analýza jednej z najväčších a najkontroverznejších otázok našej doby: predpokladanej katastrofickej klimatickej zmeny spôsobenej človekom. Poznamenáva, že hoci sa táto teória uvádza ako najväčší príklad "zlyhania trhu" v dejinách, v skutočnosti ukazuje, ako sa vedecká analýza aj hospodárska politika môžu zvrhnúť, keď sa niečo zarámcuje ako "morálna otázka", a teda údajne "mimo diskusie". Fosterova kniha nie je chválospevom na chamtivosť, sebectvo alebo radikálny individualizmus. Zdôrazňuje, že najväčšiu radosť v živote prináša rodina, priateľstvo a účasť v spoločenstve, šport a umenie. Už dlho ho fascinuje neúprosné tvrdenie, že kapitalizmus tieto aspekty ľudskosti skôr poškvrňuje alebo ničí, než aby ich podporoval. Navyše, uzatvára, keď uhryzneš neviditeľnú ruku... vždy ti to vráti.
