Prechod cez kontinenty: Medzi Indiou a Egejským morom od praveku po Alexandra Veľkého

Pôvodný názov:

Crossing Continents: Between India and the Aegean from Prehistory to Alexander the Great

Obsah knihy:

Všeobecne sa predpokladá, že prvé kontakty medzi Gréckom, Egejským morom a Indiou sa uskutočnili začiatkom šiesteho storočia pred Kristom. V súčasnosti však pribúdajú dôkazy o oveľa skorších, ale nepriamych spojeniach, ktoré siahajú až do praveku. Spočiatku boli medzi Indiou a jej civilizáciou Indus (Meluḫ.

ḫ.

A) a Blízkym východom a napokon so spoločnosťami egejskej doby bronzovej a strednej doby bronzovej s ich pomaly vznikajúcimi palácovými ekonomikami a zložitými sociálnymi štruktúrami. Tieto spojenia, ktoré sa začínajú v polovici tretieho tisícročia pred n. l., ale približne po roku 1800 pred n. l. sa zmenšujú, poukazujú na formu nepriameho alebo, ako by sa dalo povedať, "prenikavého" kontaktu medzi Egejským morom a Indiou. Od začiatku, až do roku 2500 pred n. l., sa predmety a komodity, ktoré tvorili tento kontakt, prepravovali po súši cez severný Irán, ale po tomto období prevzali kontrolu Harappania a vidíme štruktúrovaný obchod využívajúci more cez Perzský záliv.

Tieto kontakty možno tiež zaradiť do troch kategórií: a) dovoz predmetov vyrobených v Indii alebo vyrobených z indických komodít dovezených na Blízky východ, ktoré sa nakoniec dostali do Egejského mora a majú paralely na indických lokalitách.

(b) dovoz anorganických komodít, ako je cín, prípadne zlato a lazurit, vyvážaných z Indie alebo Strednej Ázie pod harappskou kontrolou.

A c) dovoz netrvanlivých organických komodít.

Táto štúdia vníma Egejské more ako súčasť väčšej obchodnej siete a autor sa tu pokúsil zhodnotiť a zároveň prehodnotiť, aké dôkazy a špekulácie existujú pre takéto kontakty, najmä pre komodity ako cín a lapis lazuli, ako aj pre novšie objavené predmety. Zdôrazňuje sa, že to nesvedčí o priamych kultúrnych a obchodných väzbách a geografických znalostiach medzi Harappanmi a pravekým Egejom v treťom a druhom tisícročí pred Kr.

Išlo len o prirodzené rozšírenie obchodu medzi Blízkym východom a Indiou. Žiadny tovar ani komodity neprichádzali priamo z Indie.

Pridaná hodnota sa nahromadila, keď si najprv vybudovali vynikajúci rodokmeň vlastníctva na Blízkom východe a v Sýrii a Palestíne. Vo včasnej až neskorej dobe bronzovej bola India dôležitým zdrojom cenných a nevyhnutných komodít určených pre elity a rozvíjajúce sa technológie vo veľkej časti Starého sveta. Nakoniec autor preskúmal obdobie po skončení doby bronzovej do čias Alexandra Veľkého a najmä obdobie po 6. storočí, keď už Gréci začali o Indii niečo vedieť. V priebehu 200 rokov poznali Indiu učenci aj neškoláci, napríklad tí, ktorí boli svedkami perzských nájazdov na Grécko alebo sa neskôr stali macedónskymi a gréckymi pešiakmi.