City Walks
Rachel Kingová napísala básne v zbierke City Walks po návrate do svojho rodného mesta Portland v Oregone po viac ako desiatich rokoch života mimo neho.
Ich „precízne detaily napojené na živú hudbu a nezabudnuteľné obrazy“ (Mark Wagenaar) skúmajú známe miesto, sú svedkami gentrifikácie, priznávajú smrť a napriek tomu všetkému trvajú na možnosti krásy a radosti: „Málokedy som bola šťastnejšia ako chodiť míle / po svojom meste, spoznávať jeho históriu, / a pritom sledovať ľudí, ako si plnia svoje potreby“ („City Walks“). Tieto básne, plné oddanosti a intenzity, „nás vyzývajú, aby sme milovali trochu pokornejšie, trochu menej sebecky“ (Charity Gingerich).
