Pre moslimov: Islamofóbia vo Francúzsku

Recenzie čitateľov

Kniha Edwyho Plenela „Za moslimov“ slúži ako premyslený komentár k marginalizácii moslimov vo Francúzsku, ktorý prináša paralely s historickou nespravodlivosťou, ktorej čelili Židia. Kritizuje štátnu politiku, ktorá vyžaduje asimiláciu a v konečnom dôsledku vylučuje jednotlivcov s moslimským pôvodom z uznania za skutočných Francúzov. Plenel tvrdí, že tieto predsudky ohrozujú základné francúzske hodnoty a občianske slobody v kontexte širších sociálno-ekonomických problémov.

Kniha je oceňovaná za brilantnú kritiku pokrytectva v štátnej politike voči moslimom, zaoberá sa nebezpečenstvom pre občianske slobody a manipuláciou s verejnými náladami v záujme politického zisku. Účinne obhajuje skutočné hodnoty demokracie, sekularizmu a univerzalizmu.

Niektorí môžu považovať názov za zavádzajúci, pretože kniha sa zaoberá širšími otázkami identity a spoločnosti než len islamofóbiou. Okrem toho sa nemusí páčiť tým, ktorí hľadajú zjednodušenú obhajobu islamu alebo ktorí by si mohli Plenelove argumenty nesprávne vysvetliť ako príliš kritické voči štátu.

(na základe 1 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

For the Muslims: Islamophobia in France

Obsah knihy:

Prenikavé odsúdenie islamofóbie vo Francúzsku v tradícii Emila Zolu

Na začiatku dvadsiateho prvého storočia poprední intelektuáli tvrdia: „Vo Francúzsku je problém s islamom,“ čím legitimizujú diskurz rasistického Národného frontu. Takéto tvrdenia posilnila reakcia od teroristických útokov v Paríži v januári a novembri 2015, pričom začali predstavovať nový „zdravý rozum“ v politickej krajine, a podobnú logiku sme videli aj v Spojených štátoch a Európe.

Edwy Plenel, bývalý riaditeľ redakcie Le Monde, esejista a zakladateľ webovej stránky pre investigatívnu žurnalistiku Mediapart, sa s týmito tvrdeniami vyrovnáva priamo a stavia sa na stranu svojich krajanov moslimského pôvodu, kultúry alebo viery proti tým, ktorí z nich robia obetných baránkov. Ukazuje, ako sa istá forma „republikánskeho a sekulárneho fundamentalizmu“ stala maskou na zakrytie novej formy virulentnej islamofóbie. Plenelovi nejde len o solidaritu, ale o vernosť pamäti a dedičstvu emancipačných bojov, a preto píše na obranu moslimov, tak ako Zola písal na obranu Židov a Sartre na obranu černochov. Ak totiž máme byť za utláčaných, musíme byť za moslimov.