Pražské panorámy: Národná pamäť a sakrálny priestor v dvadsiatom storočí

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje úvod do histórie a kultúry Prahy, takže je vhodná pre tých, ktorí sa chystajú navštíviť Prahu. Hoci niektorí čitatelia ju považujú za zábavnú a poučnú, jej príťažlivosť môže byť obmedzená na tých, ktorí majú vzťah k mestu, a nie je všeobecne považovaná za nevyhnutné čítanie.

⬤ Poskytuje dobrý úvod do histórie a kultúry Prahy
⬤ vhodný pre návštevníkov
⬤ zrozumiteľné písanie
⬤ niektoré časti môžu slúžiť ako sprievodca
⬤ zasvätený pre tých, ktorí mesto poznajú.

⬤ Nie je povinným čítaním pre každého
⬤ nemusí byť pútavá pre tých, ktorí nemajú predchádzajúce väzby na Prahu
⬤ trochu úzko zameraná na odborníkov z oblasti verejnej histórie.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Prague Panoramas: National Memory and Sacred Space in the Twentieth Century

Obsah knihy:

Pražské panorámy skúmajú vytváranie českého nacionalizmu prostredníctvom pamätníkov, budov, festivalov a protestov na verejných priestranstvách mesta v dvadsiatom storočí. Tieto "miesta pamäti" boli pokusom občianskych, náboženských, kultúrnych a politických síl vytvoriť súdržné sebavedomie krajiny a národa zmietaného vojnou, zahraničnou okupáciou a vnútornými spormi.

Česi sa snažili definovať svoju národnú identitu počas celej modernej éry. Praha, hlavné mesto rôznorodej oblasti, ktorú tvorili Česi, Slováci, Nemci, Poliaci, Rusíni a Rómovia, ako aj rôzne náboženské skupiny vrátane katolíkov, protestantov a Židov, sa stala ústredným bodom českej dominancie v regióne a jeho identity. Tieto boje sa často odohrávali v násilných činoch, ako bolo ničenie náboženských pamiatok alebo násilná segregácia a takmer vyhladzovanie Židov.

V priebehu dvadsiateho storočia sa Praha stávala čoraz viac sekulárnou, ale vedúci predstavitelia naďalej vzhliadali k náboženským postavám, ako sú Jan Hus a svätý Václav, ako k symbolom českého dedičstva. Najmä Hus sa stal paladinom v boji za českú nezávislosť od Habsburskej ríše a rakúskeho katolicizmu.

Prostredníctvom rozsiahleho archívneho výskumu a osobného terénneho výskumu ponúka Cynthia Paces panoramatický pohľad na Prahu ako kolísku českej národnej identity, videnú prostredníctvom širokej škály pamätných miest a predmetov. Od gotickej Katedrály svätého Víta, cez rekonštrukciu Betlehemskej kaplnky Jana Husa komunistickou stranou, samoupálenie študenta Jana Palacha v roku 1969 na protest proti sovietskej okupácii až po Hoškovu pamätnú tabuľu pripomínajúcu deportáciu Židov z Josefova počas holokaustu, Pacesová odhaľuje ikonografiu, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou formovania kolektívnej pamäte a významu byť Čechom. Ako ukazuje jej štúdia, tento význam ešte nebol jasne definovaný a hľadanie identity pokračuje aj dnes.