The Practice of Story: Suffering and the Possibilities of Redemption
Gramatika kresťanského vykúpenia nemôže žiť len v budúcom čase. Napriek presvedčeniu o účinkoch Ježišovho zmŕtvychvstania v prítomnosti sú kresťania v pokušení vykresľovať spásu skôr ako budúci úspech než ako prítomnú skutočnosť. Toto zlyhanie je nepochybne opodstatnené, pretože väčšina kresťanov veľmi dobre vie, že sila minulosti - najmä minulého utrpenia - formuje prítomnosť.
Ale ako tvrdí Mindy Makantová v knihe The Practice of Story: Utrpenie a možnosti vykúpenia, takáto rezervovanosť môže utrpeniu prenechať príliš veľa a vykúpeniu príliš málo. Makantová pripúšťa hrôzy utrpenia: že utrpenie poškodzuje a ničí, že minulé utrpenie znemožňuje žiť v prítomnosti a že hlboké utrpenie môže úplne znemožniť predstaviť si budúcnosť.
Makant však práve uprostred tejto nemožnosti ukazuje, že utrpenie, dokonca ani extrémne a hlboké utrpenie, nemá posledné slovo. To má Boh. Príbeh utrpenia nie je určujúcim príbehom. Vykúpenie má konečnú moc formovať ľudskú identitu. Boh dal cirkvi dary - špecifické cirkevné praktiky - potrebné na vydávanie svedectva o príbehu Božej vykupiteľskej činnosti vo svete. Tieto praktiky tvoria praktiky príbehu. Znovu usporadúvajú životy kresťanov a sprítomňujú budúce vykúpenie napriek ničivej sile minulosti.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)