The Legal Reasoning of the Court of Justice of the EU
Súdny dvor Európskej únie sa často charakterizuje ako motor integrácie a zároveň ako súdny zákonodarca. Do akej miery je to správny opis judikatúry Súdneho dvora za viac ako polstoročie?
Kniha je rozdelená na dve časti. Prvá časť rozvíja novú heuristickú teóriu právneho uvažovania, ktorá tvrdí, že právna neistota je všadeprítomnou a nevyhnutnou črtou primárneho právneho materiálu a rovnako aj súdneho uvažovania, ktorá má svoj pôvod v kombinácii jazykovej vágnosti, hodnotového pluralizmu a nestability pravidiel spojených s precedensom. V druhej časti sa na základe tohto teoretického rámca skúma judikatúra Súdneho dvora EÚ. Autor dokazuje, že výkladové odôvodnenie Súdneho dvora EÚ sa najlepšie chápe v zmysle tripartitného prístupu, podľa ktorého Súdny dvor odôvodňuje svoje rozhodnutia z hľadiska kumulatívnej váhy účelových, systémových a doslovných argumentov. Tento prístup je viac v súlade s ortodoxnou právnou argumentáciou v iných právnych systémoch, než sa všeobecne uznáva, a od prístupu iných vyšších, najmä ústavných súdov, sa líši viac v miere ako v druhu. Napriek tomu ponecháva Súdnemu dvoru značnú voľnosť pri určovaní relatívnej váhy a poradia rôznych interpretačných kritérií v jednotlivých prípadoch. Výkon diskrečnej právomoci Súdneho dvora je najlepšie chápaný z hľadiska obmedzení vyplývajúcich z prijatého zdôvodňovacieho diskurzu a určitých mimoprávnych stabilizačných faktorov právnej argumentácie, medzi ktoré patrí celý rad politických faktorov, ako je citlivosť na záujmy členských štátov, politická móda a úcta k "zákonodarcovi EÚ".
Záverom možno konštatovať, že Súdny dvor EÚ využil flexibilitu, ktorá je mu vlastná v rámci jeho výkladového prístupu, a možnosť voľby, ktorú má zvyčajne k dispozícii pri určovaní relatívnej váhy a poradia výkladových kritérií, ktoré má k dispozícii, na to, aby vyriešil právnu neistotu v primárnych právnych materiáloch EÚ široko komunitárnym spôsobom, avšak s výhradou i) zohľadnenia politických, ústavných a rozpočtových citlivých otázok členských štátov, ii) v závislosti od obmedzení a rozsahu interpretačného manévrovania, ktoré poskytuje stupeň jazykovej vágnosti predmetných ustanovení, relatívny status a stupeň potenciálneho konfliktu medzi platnými normami a rozsah a jasnosť interpretačných topoi, ktoré sú k dispozícii na riešenie právnej neistoty prvého rádu, a napokon iii) s prihliadnutím na značne nepredvídateľný osobný prvok v každom rozhodovaní. Iba vo výnimočných prípadoch, ktoré Súdny dvor vníma ako smerujúce k jadru integračného procesu a ohrozujúce jeho acquis communautaire, sa Súdny dvor pravdepodobne nebude cítiť obmedzovaný ani znením predmetných noriem, ani bežnými konvenciami výkladovej argumentácie a zaujme silne komunitárne stanovisko, v prípade potreby bez ohľadu na to, čo hovoria písané zákony, ale s výhradou, že Súdny dvor má istotu výslovného alebo tichého súhlasu alebo tichého súhlasu národných vlád a súdov.