Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha „Democracy Rules“ od Jana-Wernera Müllera prináša rôzne pohľady na súčasný stav demokracie, pričom sa zameriava najmä na hrozby, ktoré predstavuje pravicový populizmus. Zatiaľ čo niektorí čitatelia považovali knihu za podnetnú a dobre preskúmanú, iní ju kritizovali za nedostatočnú hĺbku riešení a za neobjektívnosť pohľadu, ktorý sa zameriava najmä na problémy pravice, pričom ignoruje výzvy ľavice.
Výhody:⬤ Zaujímavé a podnetné postrehy
⬤ vyvážené a dobre preskúmané
⬤ relatívne krátka dĺžka
⬤ ponúka kritiku pravicového populizmu a rozoberá dôležitosť oživenia demokratických hodnôt.
Nevýhody:⬤ Pre niektorých ťažko čitateľný a zrozumiteľný
⬤ vnímaný ako rozvláčny a anekdotický
⬤ chýbajú mu konkrétne riešenia problémov, o ktorých diskutuje
⬤ vykazuje zaujatosť voči pravicovému populizmu, pričom do značnej miery ignoruje ľavicové problémy
⬤ niektorí čitatelia ho považovali za zmätočné myslenie.
(na základe 8 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Democracy Rules
Obsah knihy:
Očakávaná príručka na záchranu demokracie od jedného z našich najzásadnejších politických mysliteľov.
Každý vie, že demokracia má problémy, ale vieme, čo to vlastne demokracia je? Jan-Werner Müller, autor široko prekladanej a uznávanej knihy Čo je populizmus?, nás v knihe Demokracia vládne vracia k základom. V tomto krátkom, elegantnom zväzku vysvetľuje, že demokracia je založená nielen na slobode a rovnosti, ale aj na neistote. Tá bude znieť neatraktívne v čase, keď pandémia vytvorila pre mnohých neznesiteľnú neistotu. Je však rozhodujúca pre zabezpečenie dynamického a tvorivého charakteru demokracie, ktorý zostáva jednou z jej signálnych výhod oproti autoritárskym alternatívam, ktoré sa snažia urobiť politiku (a jednotlivých občanov) úplne predvídateľnou.
Müller ukazuje, že je potrebné oživiť sprostredkovateľské inštitúcie, ktoré sa od 19. storočia považujú za základ úspechu demokracie: politické strany a slobodné médiá. V rozpore s bežnou múdrosťou to nie sú vyčerpané sily v predpokladanom veku poststraníckeho populistického vedenia a postpravdy. Müller konkrétne navrhuje, ako by sa mohla obnoviť kritická infraštruktúra sprostredkovateľských inštitúcií demokracie, čím by sa opätovne posilnilo postavenie občanov a zároveň by sa zachoval priestor pre profesionálov, ako sú novinári a sudcovia. Tieto inštitúcie sú tiež nevyhnutné na vyjednávanie demokratickej spoločenskej zmluvy, ktorá zvráti vyčleňovanie plutokratov a najchudobnejších zo spoločného politického sveta.
