Rights, Scarcity, and Justice, 65: An Analytical Inquiry Into the Adjudication of the Welfare Aspects of Human Rights
Môžu ľudské práva skutočne chrániť ľudí pred nedostatkom? Ak niekomu chýba lekárska starostlivosť alebo bývanie, môže sa naozaj obrátiť na sudcu a žiadať o poskytnutie týchto tovarov a služieb? Tieto otázky rozdeľujú akademikov, politikov a sudcov pôsobiacich v oblasti ľudských práv. Niektorí sa domnievajú, že medzi občianskymi a politickými právami a hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi právami nie je skutočný rozdiel. Iní si myslia, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva majú štrukturálne znaky, ktoré spôsobujú, že ich súdna ochrana nie je žiaduca.
Cieľom tejto knihy je posunúť túto diskusiu dopredu. Začína uznaním, že hoci medzi občianskymi a politickými právami a hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi právami nie je priepasť, medzi jednotlivými povinnosťami vyplývajúcimi z ľudských práv pretrvávajú určité citeľné rozdiely. Najmä povinnosti zamerané na zabezpečenie základných potrieb, ktoré sú značne nákladné, vyvolávajú problémy, ktoré si zaslúžia osobitnú pozornosť. Ich štruktúra je náchylná na vznik dilem. Podľa ľudských práv má každý v čase najväčšej núdze nárok na určité tovary a služby, ale v kontexte nedostatku nie je dostatok zdrojov na to, aby sa tieto tovary a služby poskytli všetkým. Podľa akého pravidla alebo zásady by bolo rozumné, aby sudcovia zasahovali v takýchto situáciách? Aký by bol najlepší prístup k týmto problémom? Ako môže sudca zasiahnuť do týchto problémov a zároveň zachovať záväzok dodržiavať práva všetkých?
V knihe sa skúmajú možnosti súdnej angažovanosti v otázkach blahobytu v situáciách nedostatku. Po prvé, izoluje skutočné problémy, ktoré takéto formy súdnej angažovanosti prinášajú. Potom predstavuje tri odlišné stratégie súdnej ochrany povinností v oblasti blahobytu: rozumnosť, stanovenie priorít a deliberatívny demokratický dialóg. Rozumnosť vychádza z praxe preskúmania rozumnosti, ktorá je prítomná na Ústavnom súde Juhoafrickej republiky. Naproti tomu prioritizácia a deliberatívny demokratický dialóg predstavujú novšie alternatívy k rozumnosti, ktoré sú voľne inšpirované rôznymi vývojmi v komparatívnom ústavnom práve. Na záver sa v knihe diskutuje o relatívnych výhodách a nevýhodách týchto stratégií v analytickom rámci založenom na kvalitatívnej komparatívnej analýze. (Séria: Škola výskumu ľudských práv - zv. 65) (Predmet: Právo ľudských práv, ústavné právo, porovnávacie právo)
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)