Pragmatizmus ako prechod: Historickosť a nádej u Jamesa, Deweyho a Rortyho

Recenzie čitateľov

Kniha Colina Koopmana predstavuje nový pohľad na pragmatizmus, ktorého cieľom je zapojiť čitateľov do filozofického diskurzu a zároveň riešiť kultúrne problémy. Zdôrazňuje význam pochopenia histórie a prijatia genealogického prístupu pri riešení súčasných problémov. Vďaka svojmu konverzačnému štýlu písania robí koncepcie prístupnými a relevantnými pre každodenný život.

⬤ Pútavý a prívetivý štýl písania
⬤ poskytuje osviežujúci rozhovor o pragmatizme
⬤ efektívne spája filozofické koncepty so súčasnými kultúrnymi problémami
⬤ obhajuje pragmatický prístup k chápaniu a riešeniu problémov
⬤ zahŕňa myšlienky kľúčových pragmatických mysliteľov, ako sú James, Dewey a Rorty.

⬤ Kniha môže byť pre niektorých čitateľov považovaná za akademickú a hutnú
⬤ vyskytuje sa v nej filozofický žargón, čo by mohlo byť náročné
⬤ autor predvída kritiku týkajúcu sa jeho výberu pragmatických myšlienok, ale plne nerieši potenciálne oprávnené obavy.

(na základe 1 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Pragmatism as Transition: Historicity and Hope in James, Dewey, and Rorty

Obsah knihy:

Pragmatizmus je najznámejšou pôvodnou americkou filozofiou. Zastáva praktický súbor názorov a zásad, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie nášho života.

Rozkol medzi klasickými a súčasnými pragmatikmi však rozdelil túto tradíciu proti sebe. Klasickí pragmatici, ako napríklad John Dewey a William James, verili, že by sme mali dbať na poučenie zo skúsenosti. Neopragmatici, medzi ktorých patria Richard Rorty, Hilary Putnam a Jurgen Habermas, namiesto toho argumentujú z perspektívy lingvistického obratu, ktorý myšlienku skúsenosti využíva len málo.

Možno tieto dva tábory zmieriť spôsobom, ktorý by oživil kritickú tradíciu? Colin Koopman navrhuje obnovu pragmatizmu prostredníctvom "prechodných" tém temporality a historicity, ktoré sa rozvíjajú v dielach raných pragmatistov a pokračujú v súčasnom neopragmatistickom myslení.

"Život je v prechodoch," napísal kedysi James a Koopman v nadväznosti na toto tvrdenie odhaľuje kontinuity spájajúce obe fázy pragmatizmu. Koopmanov rámec čerpá aj z ďalších súčasných teoretikov vrátane Michela Foucaulta, Pierra Bourdieua, Bernarda Williamsa a Stanleyho Cavella.

Reflexiou týchto hlasov cez prizmu tranzitivizmu sa zakorení nové chápanie poznania, etiky, politiky a kritiky. Koopman v závere vyzýva na integráciu Deweyho a Foucaulta do modelu skúmania, ktorý nazýva genealogický pragmatizmus, vzájomne informatívna kritika, ktorá ďalej spája analytickú a kontinentálnu školu.