Job: From Lament to Penitence
Nedávne formálno-kritické štúdie Marka Boda a Rodneyho Werlina priniesli okrem iného zvýšený záujem o kajúcnu formu a uznanie tejto formy ako odlišnej a odvodenej od formy náreku. Tento vývoj v oblasti vedy umožnil v tejto štúdii vypracovať novú analýzu kajúcnej formy v knihe Jób a jej interakcie s formou náreku.
S využitím metodologických rámcov kritiky formy a eko-antropológie - ktorá skúma, ako sa ľudská identita formuje vo vzťahu k prírodnému svetu - Breitkopf tvrdí, že hlas postavy Jóba prechádza v priebehu knihy výrazným posunom od náreku ku kajúcnosti. Zodpovedá to zmene svetonázoru postavy, ktorá sa prejavuje v jazyku knihy o prírodnom poriadku.
Negatívny jazyk a obrazy o prírode sú v Jóbovi hojné, napr. keď Jób v 3. kapitole preklína existenciu (najmä zrod a život) a dovoláva sa Leviatana. Jób tým odhaľuje svoje chápanie ľudstva ako dominantného nad prírodným svetom. Keď sa však kniha Jób blíži k svojmu koncu, božské reči, v ktorých sa divé zvieratá a Leviatan opisujú ako prosperujúce a oslobodené od ľudskej kontroly, vyvracajú Jóbov negatívny jazyk.
Breitkopf v podstate tvrdí, že Jóbov jazyk, ako napríklad v 3. kapitole, je spochybnený božskými rečami. Jóbove záverečné slová v odpovedi, najmä v 42. 6, vyjadrené kajúcnym jazykom, signalizujú prehodnotenie jeho ľudskej identity ako obyčajného "prachu a popola" v rámci prírodného sveta a predstavujú nápadnú zmenu oproti jeho pôvodnému pohľadu.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)