Hodnotenie:
Kniha Stevena J. Jensena „Poznávanie prirodzeného práva“ ponúka komplexný pohľad na teóriu prirodzeného práva, pričom tvrdí, že je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej prirodzenosti a morálky. Autor vyvracia Humov argument o odvodzovaní „treba“ z „je“ a tvrdí, že pochopenie prirodzeného práva je kľúčom k pochopeniu ľudskej prirodzenosti a morálky. Kniha je označovaná za seriózne vedecké čítanie, ktoré je poučné a podnecuje k zamysleniu.
Výhody:⬤ Poskytuje solídnu alternatívu k súčasným teóriám prirodzeného práva, najmä k tým, ktoré nie sú tomistické.
⬤ Dobre vyargumentovaná demonštrácia proti Humovmu tvrdeniu o morálke.
⬤ Hlboké skúmanie prirodzeného zákona ako podstatnej súčasti ľudskej prirodzenosti.
⬤ Ponúka hlboký pohľad na ľudské túžby a etiku ako súčasť jednotného morálneho rámca.
⬤ Povzbudzuje čitateľov k hlbšiemu pochopeniu ľudskej prirodzenosti a jej morálnych dôsledkov.
⬤ Nie je vhodný pre čitateľov, ktorí hľadajú ľahké alebo nenáročné čítanie; ide o vedecký text, ktorý si vyžaduje sústredenie a odhodlanie.
⬤ Môže byť príliš zložitý alebo hutný pre bežných čitateľov bez základných znalostí filozofie alebo etiky.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Knowing the Natural Law: From Precepts and Inclinations to Deriving Oughts
Nedávne diskusie o prirodzenom práve Tomáša Akvinského sa sústredili na "samozrejmosť" prvých princípov, ale len málo sa pokúšali určiť, akým spôsobom sú samozrejmé. Podľa niektorých názorov musí mať samozrejmá zásada nanajvýš slabú súvislosť so špekulatívnym rozumom, najmä s naším poznaním Boha, a musí byť nepoškvrnená škvrnou ""odvodzovania"" toho, čo sa má, z toho, čo je.
Samotný Akvinský však mal pevnú predstavu o dobre, zakorenenú v ľudskej prirodzenosti. Nevidel zásadný rozdiel medzi tvrdeniami "je" a tvrdeniami "má byť", pričom obe považoval za deskriptívne. Poznanie prirodzeného zákona sleduje Akvinského myslenie od chápania ľudskej prirodzenosti k poznaniu ľudského dobra, odtiaľ k opisu výrokov o tom, čo sa má, a napokon k voľbe, ktorá sa prejavuje v ľudskom konaní.
Toľko diskutovaný článok o príkazoch prirodzeného zákona (I-II, 94, 2) poskytuje rámec pre prirodzený zákon zakorenený v ľudskej prirodzenosti a v špekulatívnom poznaní. Samotné praktické poznanie je trojaké: potenciálne praktické poznanie, virtuálne praktické poznanie a plne praktické poznanie.
Toto rozlišovanie v rámci praktického poznania, ktoré sa zvyčajne prehliada alebo nevyužíva, odhaľuje kroky, ktorými sa myseľ dostáva od špekulatívneho poznania až k plne praktickému poznaniu. Najdôležitejšie časti knihy Poznanie prirodzeného zákona sa zaoberajú povahou výrokov o tom, čo sa má, imperatívnou silou morálnych príkazov, osobitným charakterom propozícií per se nota, ktoré sa nachádzajú v prirodzenom zákone, a konečným prechodom od poznania k činom.