Povrchové napätie

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.

Pôvodný názov:

Surface Tension

Obsah knihy:

Typografia sa stretáva s poéziou na laserovej svetelnej šou skupiny Pink Floyd

V hre Surface Tension je poézia skvapalnená. Písmená a slová, ktoré odplývajú od významu, sa zhromažďujú a spájajú do kaluží poézie.

Pouličné nápisy a logá sa odrážajú v mastnom lesku znečistených žľabov dažďovej vody. Ako funusové zrkadlo odrážajúce jazyk, ktorý nás obklopuje, stránky kvapkajú po okrajoch a naznačujú, že Madge mala pravdu, že sme "namočení v ňom! ".

Povrchové napätie aktualizuje vizuálnu poéziu pre našu postpandemickú dobu a žiada nás, aby sme prehodnotili slovesnosť okolo nás, aby sme si predstavili písmená ako obrazy namiesto textu, aby sme našli význam v ich krásnych tvaroch, keď ich Beaulieu rozťahuje, krúti, posúva, rozmazáva a taví do dalíovských koláží.

"Nie slová, ale písmená.

Nie písmená, ale tvary.

Nie tvary, ale postavy.

Nie postavy, ale šifry.

Nie šifry, ale ornamenty.

Nie ornamenty, ale dekorácie.

Nie dekorácie, ale semiotika.

Nie semiotika, komunikačné možnosti.

Nie túlavý potenciál, pomaly sa formujúce skloňovanie.

Nie rozplývajúce sa prechyľovanie, jazyk ako tanec: dovnútra, von, hore nohami, plieskanie, obracanie, na všetky strany." - Charles Bernstein, nositeľ Bollingenovej ceny za americkú poéziu za rok 2019.

"Výrazné kompozície, ktoré nájdete v knihe Povrchové napätie, sú prezentované postupne v knižnej podobe, ale to, že by neboli nevhodné na zavesenie na stenu, je samozrejmé. Beaulieu sa oháňa Gomringerom, keď píše, že "kľúčom je čitateľnosť: podobne ako logo, aj báseň by mala byť okamžite rozpoznateľná...", no pre tohto čitateľa si tieto diela zaslúžia trvalé a nadšené sledovanie práve preto, že balansujú na hrane čitateľnosti. Kinetická, glitchová kvalita ich "abecednej podivnosti" ich udržiava nerozpoznateľné ako básne a v tomto prípade "to je poézia, ako ju potrebujem", aby som citoval Cagea. Považujte ich za antireklamy, ktoré vám nepredávajú nič iné ako štedré prejavy neredukovateľnej plasticity číslic, interpunkčných znamienok a tvarov písmen. Žiadne logá." - Mnica de la Torre, Madelon Leventhal Rand Endowed Chair in Literature, Brooklyn College.

Spolueditorka publikácie Women in Concrete Poetry 1959-1979.

"Vďaka svojim charakteristickým vizuálnym palindrómom a šikmým osiam symetrie Derek Beaulieu majstrovsky ovláda Letraset a využíva technológiu dvadsiateho storočia ako prostriedok na prenesenie konkrétnej poézie do dvadsiateho prvého storočia. V knihe Povrchové napätie Beaulieu posúva možnosti tohto nového idiómu ešte ďalej, narúša pevnosť, ktorú jeho symetrie kedysi posilňovali, a rozrušuje súbor v Letrasete, keď sa básne deformujú v zákrutách ako v dome zábavy, prehýbajú sa akoby pod vlastnou váhou, hromadia sa a rozmazávajú v tekutej logike rozohriateho atramentu alebo sa mihajú a rozmazávajú akoby v pohybe. V tomto procese tieto básne zviditeľňujú filmový potenciál kopírky, faktúru ošúchaných prenosov z krehkého materiálu a trojrozmerný substrát stránky s jej pružnými ohybmi v zakrivenom priestore. Sú to teda čiastočne básne o vlastných spôsoboch výroby. Sú to krásne produkty sebavedomého a inteligentného procesu." - Craig Dworkin, autor knihy Rádium slova: Poetika materiálnosti

"Keď je väčšina jazyka, ktorý konzumujeme, nepoetická, nemala by sa poézia pokúsiť poeticky zasiahnuť do týchto priestorov, ktoré nie sú tradične poetické? " Odpoveď na otázku Dereka Beaulieua, ktorú predložil vo svojej krásnej eseji, je určite áno: desať brilantne odvážnych vizuálnych básní v jeho Povrchovom napätí je prekvapivým argumentom pre jeho fascinujúce vynálezy Letraset/fotokopírka. Beaulieuove kompozície vznikajú na mieste čistého dizajnu a logického rozprávania.

Čoskoro sa však ako vo sne otvoria a prinášajú to, čo sám nazýva "poéziou odlišnosti, náhody, erupcie". Marcel Duchamp by to nazval poéziou infratinu: sledujte "Jednoduchú symetriu" alebo "Dendrochronológiu", ako sa otvárajú a ožívajú vo svojich nových, nepatrne sa vyvíjajúcich priestoroch. Je to jednoducho očarujúca kniha - kniha, ktorá s každým otočením stránky prináša nové potešenie." - Marjorie Perloff, emeritná profesorka humanitných vied Sadie Dernham Patek, Stanfordská univerzita.