The Postwar Origins of the Global Environment: How the United Nations Built Spaceship Earth
Po druhej svetovej vojne internacionalisti označili vedu za príčinu aj riešenie svetovej krízy. Ak sa civilizácia nenaučí ovládať bezprecedentné sily, ktoré veda uvoľnila, hrozí globálna katastrofa.
Internacionalisti však našli nádej v myšlienke svetovej vlády. Perrin Selcer v knihe The Postwar Origins of the Global Environment tvrdí, že metafora „vesmírnej lode Zem“ - myšlienka planéty ako jediného prepojeného systému - je príkladom tohto momentu, keď zmes úzkosti a nádeje inšpirovala vízie svetového spoločenstva a rozširovania medzinárodných inštitúcií. Selcer rozpráva príbeh o tom, ako Organizácia Spojených národov vybudovala medzinárodnú vedomostnú infraštruktúru, ktorá zviditeľnila životné prostredie v celosvetovom meradle.
Odborníci spojení s agentúrami OSN pomohli urobiť z „globálneho“ - ako je globálna populácia, globálna klíma a globálne hospodárstvo - objekt, ktorý potrebuje riadenie. Selcer sleduje, ako programy OSN, ako napríklad projekt UNESCO zameraný na vyprahnutú krajinu, vytvorenie mapy pôdy sveta a plány na globálny systém monitorovania životného prostredia, nesplnili utopické ambície vychovať svetových občanov, ale vytvorili medzinárodnú komunitu odborníkov s vplyvnými väzbami na národné vlády.
Ukazuje, ako udalosti a osobnosti, kultúry a ekológie, byrokracie a ideológie, dekolonizácia a studená vojna vzájomne pôsobili na vytváranie globálnych poznatkov. Táto kniha, ktorá je významným príspevkom ku globálnym dejinám, dejinám životného prostredia a dejinám rozvoja, premiestňuje počiatky planetárneho environmentalizmu do povojnovej politiky rozsahu.