Potreba koreňov: Predohra k vyhláseniu povinností voči ľudstvu

Recenzie čitateľov

Recenzie na knihu Simone Weilovej Potreba koreňov vyjadrujú rôzne názory, vyzdvihujú hlboký pohľad na ľudskú spoločnosť a individuálne potreby a zároveň kritizujú niektoré aspekty jej prezentácie, najmä predslov T. S. Eliota. Čitatelia oceňujú Weilovej hlboké filozofické skúmania a nadčasové postrehy, ale upozorňujú, že kniha môže byť hutná a náročná na čítanie.

⬤ Hlboké a nadčasové postrehy o ľudských povinnostiach a potrebách duše.
⬤ Relevantné pre súčasné problémy, ktoré si zachovávajú dôležitosť aj v súčasnosti.
⬤ Chválená za kvalitnú tlač a fyzickú prezentáciu.
⬤ Niektorí ju považujú za povinné čítanie, čo odráža jej význam v literatúre.
⬤ Povzbudzuje čitateľov, aby sa zaoberali zložitými filozofickými myšlienkami.

⬤ Predslov T. S. Eliota je kritizovaný za to, že je povýšenecký a skresľuje Weilove názory.
⬤ Kniha môže byť hutná a náročná, vyžaduje si od čitateľov značné úsilie.
⬤ Niektorí ju považovali skôr za učebnicu než za ucelené rozprávanie, čo sťažovalo zapojenie sa do čítania.
⬤ Kritika naznačuje, že Weilove rozpory a myšlienky nemusia byť všeobecne prístupné alebo ľahko pochopiteľné.

(na základe 16 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Need for Roots: Prelude to a Declaration of Duties Towards Mankind

Obsah knihy:

Krátky život Simone Weilovej, ktorú Andre Gide označil za patrónku všetkých outsiderov, bol jasným dôkazom jej presvedčenia. V roku 1942 spolu s rodinou utiekla z Francúzska a najprv odišla do Ameriky.

Potom sa vrátila do Londýna, aby spolupracovala s de Gaullom. Posmrtne vydaná kniha Potreba koreňov bola priamym výsledkom tejto spolupráce. Jej cieľom bolo pomôcť obnoviť Francúzsko po vojne.

V tejto svojej najznámejšej knihe sa Weilová zamýšľa nad významom náboženských a politických spoločenských štruktúr v živote jednotlivca. Napísala, že jednou zo základných povinností, ktoré máme ako ľudské bytosti, je nenechať druhého trpieť hladom.

Rovnako dôležitá je však aj naša povinnosť voči nášmu spoločenstvu: možno sme deklarovali rôzne ľudské práva, ale prehliadali sme povinnosti, a to nás zanechalo samospravodlivých a bez koreňov. Kľudne mohla vysloviť priame varovanie nám, dnešným občanom 21.

storočia.