Afterlife As Trash
Básne Rushika Wicksa sú diela s veľkou imaginatívnou silou, a to tak po formálnej, ako aj po obsahovej stránke. V bujarých úvodných básňach tejto zbierky Diaries Of An Artist In Hiding je striedavo prezidentom, Matissom, milostným listom, počasím, jazvecom; experiment je bezhraničný / ako predstavivosť nového poddruhu / obrovskej chobotnice / nezmerateľnej a brilantnej, / jej majiteľ vnímaný ako delikatesa.
Je to báseň, ktorá akoby stála ako akýsi manifest celej knihy, v ktorej je cítiť, že poézia obsahuje takú energiu, že sa začala vymaňovať z obvyklých obmedzení subjektu a formy. Ale na rozdiel od mnohých experimentálnych básní je čitateľ privedený na cestu a povzbudzovaný, aby cítil vietor vo vlasoch. Objavujú sa postavy - Camille Claudel, Michael Knight, lady Chatterleyová -, aby po skončení svojej práce opäť zmizli v jedinom riadku.
Poetické formy sa objavujú len preto, aby sa rozplynuli, slová sa rozptýlia po stránke ako škvrny od farby, písmená miznú, aby odhalili hlbšie pravdy.
Tieto básne sú také plné života, aj keď priznávajú drsné skutočnosti, ktoré sú rizikom života - aj veľmi reálnu prítomnosť smrti. A všetko je tu.
A odpadky sú všade. A vietor ho roznáša a nás. Je to vzrušujúce! 'Básne v debutovej zbierke Rushiky Wicksovej sú ako malé časované bomby, plné šokujúcich a krásnych právd o tom, ako žijeme, čo a koho milujeme, ako zomierame.
Často pôsobia, akoby boli preložené z tajomného jazyka alebo odovzdané šepotom, ich obraznosť je taká bohatá, zvláštna a stlačená, ale vždy je to v danom okamihu a protiví sa konvenčnej lyrike a forme. K svojim témam pristupuje s forenzným pohľadom a šikovným skalpelom a dostáva sa k jadru toho, čo je dôležité. Tamar Yoseloff
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)