Hodnotenie:
Kniha je podrobným životopisom Michaela Cardewa, významného hrnčiara 20. storočia, ktorý skúma jeho život, filozofiu a prínos pre hrnčiarstvo, najmä v koloniálnom kontexte v západnej Afrike. Kombinuje rozsiahly výskum s osobnými rozprávaniami a ponúka pohľad na Cardewov charakter a zložitosť jeho vzťahov a remesla.
Výhody:Kniha sa vyznačuje podrobným výskumom, bohatým rozprávaním a vysokou produkčnou hodnotou. Skúma zložitý život Michaela Cardewa a zároveň je politicky bystrá a súcitná v zobrazení rozmanitých vzťahov. Čitatelia ju považujú za dobre napísanú, informatívnu a fascinujúcu, ktorá slúži ako cenný doplnok zbierok o keramike.
Nevýhody:Niektorí čitatelia poznamenali, že úroveň detailov môže byť niekedy ohromujúca, miestami je poskytnutých až príliš veľa informácií. Niekoľko čitateľov vyjadrilo ťažkosti s pochopením niektorých záverov, ku ktorým autor dospel.
(na základe 11 čitateľských recenzií)
The Last Sane Man: Michael Cardew: Modern Pots, Colonialism, and the Counterculture
Britský ateliérový hrnčiar Michael Cardew (1901 - 1983) bol paradoxný človek, modernista, ktorý nemal rád modernitu, koloniálny služobník, ktorý pohŕdal impériom, manžel a otec, ktorý bol zároveň homosexuál, a intelektuál, ktorý pracoval rukami. V roku 1923 absolvoval štúdium na Oxforde, vyučil sa u legendárneho Bernarda Leacha a potom viedol chudobný pastiersky život v Gloucestershire, kde vyrábal majestátne sklzové výrobky a zúčastňoval sa na polarizovaných dizajnérskych a politických diskusiách 30. rokov 20. storočia. Vojnový projekt v Ghane z neho urobil ostrého kritika britskej zámorskej politiky; v západnej Afrike zostal s prestávkami až do roku 1965 a založil miestnu tradíciu kameniny inšpirovanú okolitou materiálnou kultúrou, nezávislú od európskeho dovozu, vyrábanú Afričanmi pre Afričanov. Svoje dni ukončil ako keramický mág, jeho hrnčiarska dielňa vo Wenford Bridge v Cornwalle bola výspou kontrakultúry a útočiskom nespokojnej mládeže. V Severnej Amerike, u protinožcov a v subsaharskej Afrike ponúkal rovnostárske remeslo ako protilátku proti rasizmu a nerovnosti. Ako v roku 1977 poznamenala spisovateľka Angela Carterová, zdal sa byť „posledným zdravým človekom v šialenom svete“.
Túto knihu si popri historikoch impéria a občianskych práv a historikoch umenia a dizajnu budú chcieť prečítať aj čitatelia so všeobecným záujmom o britské kultúrne dejiny.
Vydané pre Paul Mellon Centre for Studies in British Art.
