Posledný muž

Recenzie čitateľov

Recenzie na knihu Mary Shelleyovej Posledný človek odrážajú širokú škálu názorov. Mnohí čitatelia oceňujú Shelleyovej poetickú prózu a hlboké emocionálne témy týkajúce sa kamarátstva a straty, zatiaľ čo iní kritizujú jej rozvláčny, mnohoznačný štýl, ktorý môže viesť k nudnému čítaniu. Zobrazenie apokalyptickej budúcnosti v románe je chválené pre svoju ranú dystopickú víziu a zároveň spochybňované pre nedostatok jasného „futuristického“ prostredia v porovnaní so súčasnými štandardmi. Celkovo čitatelia vyjadrujú pocity angažovanosti s jeho filozofickou hĺbkou, ako aj frustrácie z jeho tempa a mnohomluvnosti.

⬤ Poetická a závažná próza, ktorá vyvoláva silné obrazy.
⬤ Hlboké emocionálne témy o láske, kamarátstve a existenciálnej osamelosti.
⬤ Pútavé skúmanie ľudských vlastností a spoločenská kritika.
⬤ Považuje sa za jedno z najlepších diel Shelleyovej okrem Frankensteina.
⬤ Spočiatku pútavé a podmanivé charaktery postáv.

⬤ Zdĺhavý, rozvláčny a rozvláčny štýl rozprávania.
⬤ Zdĺhavé čítanie, ktoré môže byť ťažké.
⬤ Chýbajúce jasné zobrazenie „futuristických“ prvkov napriek apokalyptickej téme.
⬤ Niektorí čitatelia ju považovali za depresívnu a emocionálne vyčerpávajúcu.
⬤ Sťažnosti na nedbalé vydanie so slabou korektúrou.

(na základe 166 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Last Man

Obsah knihy:

Prelomový román Mary Shelleyovej, ktorý vynašiel žáner ľudského vymierania a inicioval klimatickú fikciu, predstavujúci svet, v ktorom z popola pandémiou zničenej spoločnosti povstanú novovzniknuté spoločenstvá a úcta k prírode, teraz prvýkrát v Penguin Classics s predslovom Rebeccy Solnitovej.

Penguin Classic

Román Posledný človek (1826), ktorý Mary Shelleyová napísala v čase, keď sa po strate manžela a detí ocitla v samoväzbe, a v čase kríz, ktoré sa navzájom prelínali, vrátane erupcie hory Tambora, ktorá zmenila klímu, a zúriacej epidémie cholery, je prvým románom o konci ľudstva, prvým dielom klimatickej fikcie a prorockým obrazom environmentálnych zmien. Kniha sa odohráva na konci dvadsiateho prvého storočia a rozpráva o smrteľnej pandémii, po ktorej zostane osamelý preživší, a sleduje jeho cestu postapokalyptickým svetom, ktorý je zbavený ľudstva a znovuobnovený prírodou. Shelley však namiesto toho, aby podľahol zúfalstvu, využíva dnes už bežnú zápletku o konci sveta na to, aby si predstavil nový svet, v ktorom namiesto sebavedomých politikov slúžiacich skorumpovaným inštitúciám stoja čerstvo vytvorené komunity a alternatívne spôsoby bytia a kde príroda mocne vládne nad ľudstvom - čo je aktuálne posolstvo pre našu súčasnú éru klimatického kolapsu a politických otrasov.

Román je plný politických intríg a milostných trojuholníkov okolo postáv založených na Percym Shelleym a škandalóznom básnikovi lorde Byronovi, zaoberá sa aj straníckymi nefunkciami, imperiálnou vojnou, utečeneckou krízou a hospodárskym kolapsom - a prináša odkaz jej radikálne pokrokových rodičov, Williama Godwina a Mary Wollstonecraftovej, na súčasné otázky o vytvorení lepšieho sveta, ktorý by sa menej sústreďoval na "človeka". Shelleyovej druhý veľký román po Frankensteinovi Posledný človek vrhá napoly skeptický pohľad na romantické ideály utopickej dokonalosti a prírodnej hojnosti a zároveň sa pozerá do budúcnosti, v ktorej si náš druh vytvorí nové vzťahy s neľudským životom a planétou.