Poslední Židia v Bagdade: Spomienka na stratenú vlasť

Recenzie čitateľov

Kniha „Poslední Židia v Bagdade“ od Nissima Rejwana predstavuje pútavé memoáre irackej židovskej komunity, ktoré približujú bohatú históriu, kultúru a osobné skúsenosti autora, ktorý sa zamýšľa nad svojím životom v Bagdade pred emigráciou do Izraela. Rozprávanie spája historický kontext s osobnými anekdotami a odhaľuje boje a radosti komunity, ktorá z veľkej časti zanikla.

Pútavé a zábavné rozprávanie, bohaté na historické detaily, poskytuje pohľad na židovskú komunitu v Iraku, vyvoláva nostalgiu živými opismi jedál a kultúry a vypĺňa medzeru v literatúre o tejto téme. Predstavuje úprimnú spomienku na život v Bagdade na začiatku 20. storočia.

Rozprávaniu miestami chýba súdržnosť, niektoré odbočky môžu čitateľa zmiasť. Vyskytujú sa prípady nejasných rodinných vzťahov a nezrovnalostí v detailoch, ktoré môžu narúšať plynulosť deja. Niektoré kultúrne súvislosti nie sú dostatočne vysvetlené a autorovo vzdelanie je prezentované nesúvislo.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Last Jews in Baghdad: Remembering a Lost Homeland

Obsah knihy:

Kedysi dávno bol Bagdad domovom prekvitajúcej židovskej komunity. Viac ako tretinu obyvateľov mesta tvorili Židia a židovské zvyky a sviatky pomáhali určovať vzor bagdadského kultúrneho a obchodného života.

V uliciach mesta a na trhoviskách sa miešali židia, moslimovia a kresťania - všetci rodení Iračania - hovoriaci prakticky rovnakou hovorovou arabčinou a zdieľajúci spoločný zmysel pre národnú identitu. A potom, takmer zo dňa na deň, sa zrodil štát Izrael a hranice medzi Židmi a Arabmi boli vymedzené. V priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov takmer celá židovská populácia Bagdadu opustila svoju irackú vlasť a už sa nikdy nevrátila.

Nissim Rejwan v týchto nádherne napísaných spomienkach spomína na stratenú židovskú komunitu v Bagdade, v ktorej bol dieťaťom a mladým mužom od roku 1920 do roku 1951. Vykresľuje detailný obraz dospievania v rodine, ktorá patrila sotva k strednej triede, ako sa vyrovnával s pestrou škálou susedov a domácich, ako sa pretĺkal miestnymi školami a nakoniec objavil potešenie zo sebavzdelávania a sexuálneho prebudenia.

Rejwan prelína svoj osobný príbeh s príbehom kultúrnej renesancie, ktorá v Bagdade rozkvitala v rokoch jeho mladosti, a opisuje, ako mu práca vedúceho kníhkupectva a zamestnanca denníka Iraq Times priniesla priateľstvá s mnohými poprednými intelektuálnymi a literárnymi osobnosťami krajiny. Svoje rozprávanie uzatvára spomienkou na to, ako politické a kultúrne otrasy, ktoré sprevádzali založenie Izraela, ako aj široké náznaky, ktoré mu posielali prví príchodzí do nového štátu, v ňom zanechali hlbokú rozpoltenosť, keď sa naposledy lúčil s vlasťou, ktorá sa stala nepriateľskou voči svojim rodným Židom.