Recenzie čitateľov
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Pôvodný názov:
Last Morning
Obsah knihy:
Nejde len o to, že Simon Smith ako nikto iný zachytáva nové rytmy pozornosti a rozptýlenia, ktoré sa objavili v poslednom desaťročí. V knihe Last Morning píše poéziu s tempom, ktoré akoby kráčalo po stránke, často v malých trojriadkových zhlukoch, vytvárajúc kľukaté cesty, ktoré ležérne drhnú vnútorné a vonkajšie povrchy, o ktorých vyjednávajú. Tieto básne sú zároveň transcendentálne a prízemné, intenzívne sa vzťahujú na svoje miesto a moment. Smithov počuteľný dialóg s americkými básnikmi, ako sú O'Hara, Spicer a Peter Gizzi, mu nijako nebráni v tom, aby bol pre hypotetického severoamerického čitateľa vyslancom toho, ako sa dnes cíti Británia. Tieto básne budú kráčať s vami. -Daniel Katz.
Čítanie svižných básní Simona Smitha nie je až také odlišné od jazdy na horskej dráhe postavenej v automate na pinball, kde "priestor nie je štvorec, ale kocka". Všetko, na čo narazíte, je skutočné, pretože básne sa otáčajú od jedného pohľadu (a miesta) k druhému "stanu na okraji mesta". Čitateľ je neustále ťahaný za sebou - "piesňou za piesňou" plnou "životných znamení" od "návratu Sveta" až po "vôňa je prítomnosť/vítaná do noci". Smith rôznymi a prekvapivými spôsobmi prekladá hranicu medzi tam vonku a tu. V skladbe Last Morning je otvorený a pozorný voči "bzučaniu slnka", pričom vie, že "zrkadlo pohlcuje túto stranu Sveta". A "pieseň (sa) vymýšľa za pochodu". -John Yau.
V týchto nových básňach Simon Smith pôsobí ako akýsi lyrik, ktorý sa sústreďuje na svet a prináša nielen obraz, ale aj zvuk. Je to dážď alebo ruina, belosť alebo svedectvo, hrozba alebo hrdlo? Na tom záleží. Funguje tu etika videnia a počúvania, ktorá závisí od precízneho výberu slov Tieto básne sa však nevyhýbajú veľkým pojmom ako Pravda (je to modré denné svetlo), Bytie (je to v prísloví) alebo Láska (áno, áno, áno), ktoré sú samy o sebe neustále testované konkrétnymi aktmi tvorby básní. V dôsledku toho ide o poéziu intenzívnych materiálnych prítomností, pripomínajúcu to, čo Hans Vaihinger nazval "filozofiou akoby", kde báseň je zvukom klapania fontány, kde obrazom pred tým, čo sa hovorí, je pieseň, kde budúcnosť neustále čaká na príchod. "Kto hodí kockami", pýta sa Smith na jednom mieste - "odpovedať na túto odpoveď". Odpoveď sa ozve. Odpoveď pod výmazom. Odpovede po niti. -Jeff Hilson.
Simon Smith v skladbe Last Morning jedným uchom počúva dunenie správ a druhým uchom sa obracia k naliehavosti piesne, jej mihotavým konštrukciám "ja" a "ty", prelietavým vtákom a jednorožcom. Zvuk a syntax sú jemne udržiavané na hranici skĺznutia, takže čitateľovo ucho sa neustále prelaďuje, ako v prirovnaní, ktoré by mohlo byť opätovne zloženým úsmevom. Magnetická príťažlivosť lyriky je často procesom nesprávneho čítania alebo počúvania, halucinačného dvojitého záberu na hranici skĺznutia do sna. Hoci tieto básne unášajú čitateľa do vĺn oceánu alebo zvuku "ako rádiový kód / pre dočasný zázrak", sú úplne pozorné voči javom, vytvárajú spojenia medzi tým, čo by mohlo existovať, a viac ako ľudským svetom, ktorý už existuje. Možno je to posledné ráno, ale všetko znie, akoby bolo prvé. -Zoe Skouldingová.
Simon Smith vydal deväť básnických zbierok. Jeho tretia zbierka Mercury (Salt Publications) bola v roku 2007 zaradená do dlhodobého výberu na Costa Prize. Výber básní More Flowers Than You Could Possibly Carry vyšiel vo vydavateľstve Shearsman Books v roku 2016 a jeho poslednými knihami sú Municipal Love Poems(Muscaliet Press) a Day In Day Out(Parlor Press).
