Posledné dni v Babylone: Vyhnanstvo irackých Židov, príbeh mojej rodiny

Recenzie čitateľov

V knihe Mariny Benjaminovej „Posledné dni Babylonu“ sa prelína rozprávanie o židovskom dedičstve jej rodiny v Iraku so širším historickým kontextom irackých Židov, pričom sa zameriava najmä na skúsenosti svojej starej mamy a migráciu rodiny. Čitatelia v nej nájdu osobné a poučné rozprávanie o menej známej časti židovskej diaspóry, a to aj napriek niektorým kritickým poznámkam autorky na adresu politiky.

⬤ Poskytuje osobný a intímny pohľad na skúsenosti irackých Židov, najmä z pohľadu ženy.
⬤ Komplexný historický kontext, ktorý obohacuje pochopenie bojov komunity.
⬤ Pútavý štýl rozprávania, ktorý vyvažuje životopisné a historické rozprávanie.
⬤ Oceňovaný pre svoju autentickosť a emocionálnu hĺbku.

⬤ Niektorí čitatelia považovali politické komentáre za nepríjemné a nezapadajúce do historického rozprávania.
⬤ Odkazy na zložité politické otázky, ako napríklad zaobchádzanie Izraela s irackými Židmi, môžu niektorých čitateľov odradiť.
⬤ Kniha sa pre svoj bolestivý a neprikrášlený obsah označuje za neľahké čítanie.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Last Days in Babylon: The Exile of Iraq's Jews, the Story of My Family

Obsah knihy:

Marina Benjaminová vyrastala v Londýne a cítila sa odcudzená exotickým spôsobom života svojej rodiny na Blízkom východe. Odmietala hovoriť arabsky, ktorou doma hovorili jej matka a stará mama. Odmietala zvláštne jedlo, ktoré jedli, v prospech hamburgerov a piva. Keď sa však Benjamin pred niekoľkými rokmi narodilo vlastné dieťa, uvedomila si, že stráca spojenie s minulosťou.

V knihe Posledné dni v Babylone Benjaminová rozpráva o živote svojej rodiny medzi irackými Židmi v prvej polovici 20. storočia. Keď Irak v roku 1932 získal nezávislosť, Židia boli najväčšou a najprosperujúcejšou etnickou skupinou v Bagdade. Ovládali obchod a financie, stretávali sa s irackými hodnostármi a žili vo veľkolepých vilách na brehoch Tigrisu. Len o dvadsať rokov neskôr bola táto komunita úplne zničená a jej členovia boli nepriateľskou irackou vládou fakticky vyhnaní z krajiny. Benjaminova babička Regina Sehayeková to všetko prežila. Narodila sa v roku 1905, keď bol Bagdad ešte pod osmanskou kontrolou, a jej detstvo bolo skutočnou idylou. Tejto privilegovanej existencie sa sotva dotklo, keď do Iraku vtrhli Briti. Ale s nárastom arabského nacionalizmu a prvými prejavmi antisionizmu začala mať Regina, vtedy mladá matka, temné predtuchy toho, čo malo prísť. V čase, keď Irak zachvátila vojna, revolúcia a samovražda, Regina už bola preč a jej útek bol tragickým odchodom z krajiny, ktorú milovala - a trvalým odchodom od manžela, ktorého jemná vodiaca ruka z nej urobila ženu, ktorou bola.

Benjaminov citlivý sluch a plynulé písanie oživujú Reginin Bagdad, dobrý aj zlý. Posledné dni v Babylone sú viac než len strhujúcim príbehom o prežití, sú trpko-sladkým portrétom starého Bagdadu a jeho pestrej židovskej komunity, ktorej korene predchádzali zrodu islamu o tisíc rokov a ktorej kultúra sa významne zaslúžila o to, že sa z Iraku stal pokojný púštny raj, ktorý sa odvtedy stal vzdialenou spomienkou.

V roku 2004 Benjamin prvýkrát navštívil Bagdad a pátral po pozostatkoch kedysi vitálnej židovskej komunity. To, čo objavila, bude prenasledovať každého, kto sa snaží pochopiť krajinu, ktorá stále púta pozornosť sveta, rovnako ako keď sa Regina Sehayeková hrdo prechádzala po bagdadských uliciach. Kniha Posledné dni v Babylone je striedavo dojímavý a zábavný dobrodružný príbeh, pútavá história a aktuálna pripomienka, že za dnešnými titulkami novín sa skrývajú skutoční ľudia, ktorých životy sa ocitli - príliš často tragicky - v krížovej paľbe nepochopenia, odvekých predsudkov a geopolitických ambícií.