Portrét umelca ako patografa: O písaní chorôb a chorobách v písaní

Pôvodný názov:

The Portrait of an Artist as a Pathographer: On Writing Illnesses and Illnesses in Writing

Obsah knihy:

Kniha Portrét umelca ako patografa sa zameriava na rôzne priesečníky medzi chorobou a literatúrou v čase a priestore a snaží sa pochopiť, ako sa ontologická, fenomenologická a epistemologická skúsenosť choroby spracúva a reprezentuje v literárnych dielach a literárnej vede. V tomto zväzku sa stretli vedci z celého sveta, aby pochopili, ako patologický stav byť chorý (trpiaci), ako aj patológovia zaoberajúci sa chorými (liečitelia a ošetrovatelia) formovali literárne diela.

Jazyk lekárskej vedy s jej žargónom a jazyk každodenného života s dôrazom na užitočnosť sa ukazujú ako rovnako nedostatočné a márne na zachytenie bolesti a utrpenia choroby. Práve táto nedostatočnosť a márnosť nás núti obracať sa ku kanonickým dielam Josepha Conrada, Samuela Becketta, Williama Carlosa Williamsa, Virginie Woolfovej, Kazua Ishigura, Miroslava Holuba, ako aj nekanonickým dielam Antnia Lobo Antunesa, Yumemakura Baku, Wopka Jensma a Vaslava Nižinského. Tento zväzok pomáha pochopiť a zachytiť metajazyk choroby a zároveň nám predstavuje tradíciu "písania bolesti". V snahe rozšíriť definíciu patografie o tých, ktorí sú na druhej strane bolesti, sa eseje v tejto zbierke snažia predstaviť uvedených patografov ako umelcov, ktorí premenili úzkosť a utrpenie choroby na formu umenia. Hlboký pohľad na takéto tvorivé aspekty choroby sa v tejto knihe snaží evokovať aj možnosť patografie ako svetovej literatúry.

Táto kniha bude zaujímavá najmä pre študentov bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia, ako aj pre vedcov z oblasti literatúry a lekárskych humanitných vied, ktorí sa zaujímajú o prieniky medzi literárnou vedou a lekárskou vedou.