Portrét môjho tela

Recenzie čitateľov

Kniha Philipa Lopateho „Portrét môjho tela“ je podmanivou zbierkou 13 esejí, ktoré sa zaoberajú osobnými úvahami o živote, sebe a vzťahoch. Recenzenti oceňujú Lopateho štýl písania, humor a nadhľad a vyzdvihujú jeho schopnosť inšpirovať čitateľov k sebapreskúmaniu. Niektoré kritiky však poukazujú na jeho nostalgiu a občasné nedostatky v zrozumiteľnosti, najmä v esejach, ktoré sa zamýšľajú nad minulosťou.

Lopateho eseje sú oceňované pre ich úprimnosť, humor a hĺbku, ktoré nútia čitateľov zamyslieť sa nad vlastným životom. Jeho písanie podnecuje k introspekcii a sebapoznaniu a výstižne opisuje každodenné správanie. Eseje sú ukážkou jeho majstrovstva vo forme osobnej eseje, vďaka čomu sú príjemné a podnetné na zamyslenie.

Niektorí čitatelia považujú Lopateho nostalgiu za minulosťou za prehnanú, čo môže uberať na jasnosti a pôsobivosti jeho postrehov. Špecifické eseje, ako napríklad dlhá esej o Houstone, sú považované za menej účinné. Navyše, spoliehanie sa na spomienky môže v niektorých prípadoch zatieniť zameranie rozprávania.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Portrait of My Body

Obsah knihy:

Zatiaľ najbohatšia a najambicióznejšia kniha Phillipa Lopateho - záverečný zväzok trilógie, ktorá sa začala knihami Bachelorhood a Against Joie de Vivre - Portrait of My Body je silným memoárom vo forme vzájomne prepojených osobných esejí. Lopate, jeden z najvýznamnejších amerických esejistov, ktorý pomohol upriamiť pozornosť na túto formu vo svojej uznávanej antológii Umenie osobnej eseje, tu ukazuje, ako ďaleko môže spisovateľ zájsť smerom k úprimnosti a riskovaniu.

V trinástich esejach Lopate so svojím typickým svojským humorom a nadhľadom skúma zdroje a limity vlastného ja, jeho mnohé prevleky, výhovorky a demaskovanie. Od titulnej eseje, ktorá je vtipným telesným sebapreskúmaním, cez strašidelný portrét bývalého kolegu Donalda Barthelma až po trpko-sladký opis jeho dlho odkladanej kapitulácie pred manželstvom, "On Leaving Bachelorhood", Lopate zápasí s hľadaním správnej rovnováhy medzi odstupom a empatiou, pochybnosťami a presvedčením. V ďalších esejach oslavuje svoju lásku k filmu a mestskému životu a uvažuje o svojej náboženskej identite Žida. Ústredným dielom súboru esejí o otcoch - osobnostiach a mentoroch, ktorým sa vzoprel, je strhujúco živý, nezabudnuteľný portrét autorovho excentrického, solipsistického, starnúceho otca, ktorý sa sám vyhlásil za neúspešného. Kniha sa končí autorovým vlastným vstupom do otcovstva, keď bol svedkom narodenia svojej dcéry.

Kniha, ktorá zaujme čitateľov svojou konverzačnou výrečnosťou, skeptickou inteligenciou, úprimnosťou a zlomyseľnosťou, Portrét môjho tela je podmanivým dielom literárnej literatúry faktu.