Hodnotenie:
Kniha podrobne skúma vzťahy medzi Pakistanom a Indiou po roku 1998 a zameriava sa na vplyv pakistanskej jadrovej politiky a podpory džihádistických skupín na domácej i medzinárodnej scéne. Ponúka pohľad na historické udalosti a politickú dynamiku, ktoré formovali súčasný stav. Hoci je rozprávanie pútavé a informatívne, niektorí recenzenti si všimli zaujatosť a nedostatok komplexnej historickej hĺbky v niektorých otázkach.
Výhody:Kniha je pútavá, dobre preskúmaná a čitateľná, čím sprístupňuje zložité geopolitické otázky. Účinne vysvetľuje dynamiku indicko-pakistanských vzťahov a poskytuje kritickú analýzu politík oboch krajín. Mnohí čitatelia ocenili jej schopnosť objasniť súčasné dejiny a jej pohľad na dôsledky jadrových zbraní v regióne.
Nevýhody:Niektorí recenzenti poukázali na to, že kniha je orientovaná na Západ, príliš zjednodušuje a vynecháva históriu Kašmíru a úlohu Indie v konflikte. Kritizuje sa v nej nedostatok diskusií o možných riešeniach a politických možnostiach pre Pakistan. Okrem toho niektorí čitatelia mali pocit, že ležérny štýl rozprávania môže prehliadnuť závažnosť diskutovaných tém.
(na základe 28 čitateľských recenzií)
Defeat Is an Orphan: How Pakistan Lost the Great South Asian War
Keď India a Pakistan v roku 1998 uskutočnili jadrové skúšky, obnovili tak čas súťaže, ktorá sa začala pred polstoročím. Jadrové zbrane obnovili strategickú paritu a vymazali výhodu oveľa väčšej veľkosti a konvenčnej vojenskej prevahy Indie.
V nasledujúcich rokoch však Pakistan s Indiou výrazne prehral. Stratil akúkoľvek možnosť vzniesť si vážny nárok na Kašmír, región, ktorý nazýval svojou krčnou žilou. Jeho schopnosť ovplyvňovať udalosti v Afganistane sa znížila.
Zatiaľ čo rastúce hospodárstvo Indie si získalo uznanie ako rastúca svetová mocnosť, Pakistan sa stal známym ako upadajúci štát. Pakistan už predtým s Indiou prehral, ale neúspechy od roku 1998 spôsobili, že táto porážka bola nezvratná.
Kniha Porážka je sirota sleduje jazdu na horskej dráhe v post-nukleárnej Indii a Pakistane, od horkého konfliktu v horách po vojenskú konfrontáciu na rovinách, od únosu indického lietadla po útok na Bombaj. Ukázalo sa, že jadrové zbrane boli pre Pakistan záhubou.
Podnietili ľahkomyseľné spoliehanie sa na zástupcov militantov, aj keď sa džihádisti vymkli spod kontroly mimo Pakistanu i v ňom. Tým, že ho chránili pred odvetnými opatreniami, ho jadrové zbrane zároveň uzavreli do jeho vlastnej nefunkčnosti - a to až do takej miery, že veľkú juhoázijskú vojnu, ktorá sa viedla s prestávkami od roku 1947, nevyhrala India, ale Pakistan ju prehral.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)