Pomaly teraz s jasnou oblohou

Recenzie čitateľov

Kniha Julene Tripp Weaverovej Slow Now with Clear Skies (Pomaly teraz s jasnou oblohou) predstavuje dojemné skúmanie osobných a spoločenských výziev prostredníctvom poézie. Prelínajú sa v nej témy osobnej straty, spoločenskej nespravodlivosti a liečivej sily prírody a vzťahov v nepokojných časoch. Autorka sa zamýšľa nad významnými otázkami, ako sú pandémie AIDS a COVID-19, rodinná história a dôležitosť súcitu a odolnosti.

Kniha je označovaná za liečivú, poučnú a inšpiratívnu a ponúka nový pohľad na spojenia so zemou a súcitné tradície. Weaverovej písanie je známe svojou lyrickosťou a schopnosťou vzbudiť nádej uprostred životných zápasov. Básne sú presvedčivé a rezonujú s rôznymi témami, ako je osobný rast, sexualita a spoločenské výzvy.

Niektorí čitatelia môžu považovať skúmanie ťažkých tém, ako sú smútok, choroba a spoločenské problémy, za zdrvujúce. Zložitosť témy a prelínanie osobnej histórie nemusí osloviť každého čitateľa.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Slow Now with Clear Skies

Obsah knihy:

Musím/ spomaliť, dotknúť sa zeme, nájsť/ hladký kameň vo vrecku... Tieto verše sú jadrom básne Julene Tripp Weaverovej „Bezpečný priestor“ aj jej potrebnej básnickej zbierky. Weaverová využíva obrazy z vlastného života a vírusy, ktoré sužujú náš svet, na svedectvo utrpenia. A aby si uvedomila, že všetci sme sa v priebehu covných rokov zmenili. Každý žije na spektre/ zdravia a neurotizmu, hovorí nám.

Neponúka jednoduché odpovede na to, ako sa môžeme uzdraviť v nebezpečnom svete, keď nás môžu zradiť aj naše najbližšie vzťahy. Moja matka nikdy nevstúpi v správny/ čas, dokonca ani do mojich snov, zveruje sa. Napriek tomu píše, že každý z nás môže nájsť zadné dvierka/ do tela po chorobe, strate a prenasledovaní spomienkami.

V postpandemickej Amerike je to kniha, ktorú som potrebovala čítať. Weaverová, bylinkárka, vie, že my a zem sa môžeme liečiť spoločne. Nájsť kanály, ktoré upokojujú.... Pošlite úzkosť do zeme. Jedným z týchto kanálov je poézia.

Názov zbierky pochádza zo záverečného verša básne „Prežil som jednu vojnu“. Zhromažďuje nás veršami: Musíme klásť/ nové otázky, hľadať netradičné odpovede... Je čas/ na obrovskú zmenu... / Naša planéta, pomaly teraz s jasnou oblohou.

-Joanne M. Clarksonová, autorka knihy Hospice House

Niečo sa tu deje. Skončila s vysvetľovaním. Skončila s ospravedlňovaním. Skončila s obavami. Narieka. Smúti. Verí. Prináša jej uzdravenie

Sily. Jej ošetrujúce. Celé jej múdre ženské ja. Neochvejne sa pozerá na tento život. Po epidémiách a pandémiách. Po vojne. Po globálnych ekologických

skaze. Po nespravodlivosti. Po strate za stratou. Je tu príval možností: Prežitie. Vďačnosť. Zaklínadlá. Dotyk. A predovšetkým nádej.

-John Burgess, autor knihy Punk Poems