Hodnotenie:
Kniha Benjamina Hertwiga „Pomalá vojna“ je podmanivá zbierka poézie, ktorá skúma hlboké existenciálne otázky a zložitosť ľudského bytia, najmä v kontexte vojny. Čitatelia ocenia jej osobné a politické témy, emocionálnu hĺbku a krásu jej podania. V básňach rezonujú pocity smútku, nádeje a trvalých následkov traumy, ktoré v čitateľoch často zanechávajú silný dojem.
Výhody:⬤ Hlboké emocionálne a osobné skúmanie ľudských skúseností a dopadov vojny.
⬤ Nádherné písanie so živými obrazmi a silným zmyslom pre hlas.
⬤ Prístupné aj pre nečitateľov poézie, čím priťahuje rôznorodé publikum.
⬤ Rozloženie a dizajn poskytujú priestor na zamyslenie, čím umocňujú zážitok z čítania.
⬤ Zaoberá sa aktuálnymi a relevantnými témami, ktoré rezonujú univerzálne.
⬤ Niektorí čitatelia môžu považovať roztrieštený štýl a témy traumy za náročné.
⬤ Tí, ktorí nie sú oboznámení s poéziou, môžu vyžadovať väčšie úsilie, aby plne pochopili nuansy jazyka.
(na základe 7 čitateľských recenzií)
Slow War: Volume 40
Debutová básnická zbierka Benjamina Hertwiga s názvom Pomalá vojna je zároveň opisom súčasnej vojny a osobnou cestou za stratou a hľadaním uzdravenia. Stojí v tradícii zbierky Dulce et Decorum Est Wilfreda Owena a listu Kevina Powersa Letter Composed During a Lump in the Fighting.
Sto rokov po prvej svetovej vojne Hertwig prezentuje osobnú cenu vojny v básňach ako Somewhere in Flanders/Afghanistan a Food Habits of Coyotes, as Determined by Examination of Stomach Contents (Niekde vo Flámsku/Afganistane), ako aj potenciál uzdravenia na nepravdepodobných miestach v A Poem Is Not Guant namo Bay (Báseň nie je Guant namo). Táto zbierka neposkytuje jednoduché odpovede - Hertwig sa na vojnu v Afganistane pozerá s neúprosným pohľadom vojaka a vytrvalou pozornosťou básnika. V jeho výpovedi o vojne a jej ťažkých následkoch na domácom fronte sa osobné stáva politickým.
Hoci tieto básne obývajú experimentálne aj tradičné formy, rozpad jazyka smeruje k zostupu do násilia a výstupu do budúcnosti, ktorá už nie je istá, kde sa história a trauma navždy prelínajú. Hertwig nám pripomína, že spomínanie na vojnu je politický akt a že písanie o vojne je spôsob, akým si spomíname.