Polmesiacová kniha prírodnej poézie: Od Langlanda po Lawrenca

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Crescent Moon Book of Nature Poetry: From Langland to Lawrence

Obsah knihy:

KNIHA PRÍRODNEJ POÉZIE O POLMESIACI.

Antológia veľkých prírodných básní vrátane alžbetínskych pastorál Edmunda Spensera, Williama Shakespeara, sira Waltera Raleigha a Michaela Draytona a klasikov prírodnej mystiky Geoffreyho Chaucera, Williama Langlanda, Jamesa Thomsona, Williama Blakea a Williama Wordswortha a ďalších.

Slávne antologické diela sa nachádzajú medzi menej známymi básňami, vrátane niektorých zanedbávaných ženských poetiek a amerických básnikov, ako sú Amy Lowellová a Emily Dickinsonová.

Britská tradícia prírodnej poézie nadväzuje na grécku tradíciu bukolických tém. Medzi prvé básne tradície prírodnej poézie v Británii patrí "Sumer is y-cumen in", slávny hymnus na znovuzrodenie jari a tepla. Sila stredovekých rytmov sa nezmenšila. Práve (čiastočne) pevnosť básnického rytmu "Sumer is y-cumen in" robí báseň takou úspešnou. Ani rýmy sa netrhajú, ako sa to často stáva v britskej poézii od viktoriánskej éry. Rýmy Langlanda, Chaucera a stredovekých anglických básnikov spájajú ich verše. V Chaucerovej slávnej básni, ktorá je tu zahrnutá, je rýmová schéma rovnako zložitá ako v trubadúrskej alebo francúzskej symbolistickej poézii, ale Chaucer sa drží silných, základných koncových slov: "blake", "make", "wake" a "shake".

Rovnako krásne ako "Sumer is y-comen in", aj keď menej známe, sú mnohé anonymné básne o prírode z obdobia stredoveku, z ktorých "Lenten is come with love to towne" je takým vynikajúcim príkladom.

V prírodnej poézii, či už stredovekej alebo súčasnej, sa spájajú pojmy ako jar, detstvo a raj. Pojmy ako idyla, Arkádia, Eden a zlatý vek sú rôzne názvy pre prameň citu, ktorý súvisí s láskou/prírodou/detstvom/čistotou a ktorý je základom prírodnej poézie.

V prírodnej poézii, ktorá je tu zahrnutá, nájdeme archetypálne obrazy. Je tu napríklad les alebo les, ktorý je kľúčovou súčasťou hier Williama Shakespeara. V básni sira Philipa Sidneyho z Arkádie grófky z Pembroke sú lesy "rozkošou samoty". V diele Sira Thomasa Wyatta "Musím sa prejsť lesom takým divokým" sa les stáva miestom divočiny a vyhnanstva (opäť častý Shakespearov motív). V "Odpovedi nymfy ovčiarovi" sira Waltera Raleigha nachádzame archetypálny (ba priam stereotypný) obraz pastiera v cudzine, ktorý sa stretáva s nymfou. V čase poézie Henryho Vaughana Boh a kresťanstvo prenikli do prírodnej poézie, takže príroda sa stáva podriadenou Božiemu plánu (a jeho súčasťou). Láska k prírode však pokračuje v nezmenšenej miere u romantických básnikov, u Shelleyho, Browninga a Wordsworthovcov až po Thomasa Hardyho.