Politika voľných trhov: Neoliberálna hospodárska politika vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku a Spojených štátoch amerických: Vzostup neoliberálnej hospodárskej politiky

Recenzie čitateľov

Monica Prasad v knihe kriticky skúma vznik neoliberalizmu vo vyspelých kapitalistických krajinách po ropnej kríze a zameriava sa na sociálno-politické štruktúry, ktoré tieto iniciatívy formovali. Hodnotí rôzne trajektórie neoliberalizmu v USA, Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Nemecku, pričom zdôrazňuje úlohu politickej dynamiky a postojov verejnosti k zdaňovaniu a sociálnemu zabezpečeniu. V knihe sa zdôrazňuje historický kontext pre pochopenie neoliberalizmu a argumentuje sa proti zjednodušenému pripisovaniu jeho vzostupu len intelektuálnym vplyvom.

⬤ Dobre napísaná a informatívna
⬤ poskytuje diferencované skúmanie sociálno-politických faktorov ovplyvňujúcich neoliberalizmus
⬤ prístupná pre bežných čitateľov
⬤ významný dôraz na historický kontext a metodológie
⬤ prenikavá analýza toho, ako sa v demokraciách môže prejaviť „tyrania väčšiny“.

⬤ Niektorými vnímaný ako príliš akademický a potenciálne nudný
⬤ chýba zapojenie hlbších, vzájomne prepojených poznatkov týkajúcich sa témy
⬤ sklamanie vyjadril minimálne jeden čitateľ, ktorý od materiálu očakával viac.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Politics of Free Markets: The Rise of Neoliberal Economic Policies in Britain, France, Germany, and the United States

Obsah knihy:

Snaha znížiť úlohu štátu na trhu prostredníctvom zníženia daní, zníženia sociálnych výdavkov, deregulácie a privatizácie - "neoliberalizmus" - sa zakorenila v Spojených štátoch za vlády Ronalda Reagana a v Británii za vlády Margaret Thatcherovej. Prečo sa však neoliberálna politika dostala do popredia práve v týchto dvoch krajinách a nie v podobne priemyselne vyspelých západných krajinách, ako sú Francúzsko a Nemecko?

V knihe Politika voľných trhov, ktorá je komparatívno-historickou analýzou vývoja neoliberálnych politík v týchto štyroch krajinách, Monica Prasad tvrdí, že neoliberalizmus bol v Spojených štátoch a Veľkej Británii možný nie preto, že ľavica v týchto krajinách bola príliš slabá, ale preto, že bola v niektorých ohľadoch príliš silná. V čase ropnej krízy v 70. rokoch 20.

storočia bola americká a britská daňová politika voči podnikom a bohatým viac represívna ako daňová politika Francúzska a Západného Nemecka; americká a britská priemyselná politika bola v kľúčových oblastiach viac nepriateľská voči podnikom; a zatiaľ čo britský sociálny štát bol najviac redistribučný zo všetkých štyroch, francúzsky sociálny štát bol najmenej redistribučný. Prasad ukazuje, že tieto kontradiktórne štruktúry v Spojených štátoch a Veľkej Británii vytvárali pre politikov príležitosti na hľadanie a mobilizáciu nespokojnosti so súčasným stavom, zatiaľ čo prorastovejšie politiky Francúzska a západného Nemecka bránili politikom pravice ukotviť neoliberalizmus vo volebnej nespokojnosti.