Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha predstavuje teologický pohľad na interakciu kresťanov s nekresťanskými vládami, predovšetkým cez optiku „reformovaného prístupu dvoch kráľovstiev“. Zatiaľ čo niektorí recenzenti považujú jej argumenty za cenné a dobre formulované, iní kritizujú spoliehanie sa na výklady, ktoré sa považujú za slabé alebo nepodložené Písmom.
Výhody:Kniha poskytuje prehľadnú prezentáciu biblického učenia, rozumnú exegetickú argumentáciu zo Starého aj Nového zákona a ponúka cenné poznatky o úlohe politickej moci pri ustanovovaní základnej morálky a spravodlivosti. Je chválená za to, že kráča po vyváženej línii medzi protikladnými názormi na politický aktivizmus v kresťanskom živote.
Nevýhody:Kritika zahŕňa tvrdenie o originalite v súvislosti s Noemovou zmluvou ako základom pre spoločnú vládu, ktorú podľa niektorých už predtým sformulovali iní. Okrem toho v knihe chýba angažovanosť v oblasti kresťanského rekonštrukcionizmu, čo u niektorých čitateľov vedie k sklamaniu. Existujú obavy z prílišnej extrapolácie biblického textu a obavy, že výklady sa príliš opierajú o rabínsku literatúru, a nie o priame texty Písma.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Politics After Christendom: Political Theology in a Fractured World
Obsah knihy:
Viac ako tisícročie, počnúc raným stredovekom, žila väčšina západných kresťanov v spoločnostiach, ktoré sa snažili byť komplexne kresťanské - cirkevne, ekonomicky, právne a politicky. To znamená, že väčšina západných kresťanov žila v kresťanstve. Ale v postupnom procese, ktorý sa začal pred niekoľkými stovkami rokov, sa kresťanstvo oslabilo a nakoniec sa rozpadlo. Dnes väčšina kresťanov na svete žije v pluralitných politických spoločenstvách. A samotní kresťania majú veľmi rozdielne názory na to, čo si myslieť o zániku kresťanstva a ako chápať svoje postavenie a zodpovednosť v postkresťanskom svete.
Politika po kresťanstve tvrdí, že Písmo necháva kresťanov dobre pripravených na život v takomto svete. Písmo nenaznačuje, že by sa kresťania mali usilovať o vytvorenie nejakej verzie kresťanstva. Namiesto toho ich pripravuje na život v spoločnostiach, ktoré sú voči kresťanstvu ľahostajné alebo nepriateľské, v spoločnostiach, v ktorých veriaci musia žiť verným životom ako pocestní a vyhnanci. Politika po kresťanstve vysvetľuje, čo Písmo učí o politickom spoločenstve a o zodpovednosti kresťanov v rámci ich vlastných spoločenstiev.
Pri plnení tejto úlohy využíva Politika po kresťanstve niekoľko dôležitých teologických myšlienok, ktoré kresťanskí myslitelia v priebehu storočí rozvinuli. Medzi tieto myšlienky patrí Augustínova koncepcia dvoch miest, reformačná kategória dvoch kráľovstiev, prirodzený zákon a teológia biblických zmlúv. Politika po kresťanstve spája tieto myšlienky osobitým spôsobom a predstavuje model kresťanskej politickej angažovanosti. Spolupracuje pritom s mnohými významnými mysliteľmi vrátane starších teológov (napr. Augustín, Akvinský a Kalvín), nedávnych sekulárnych politických teoretikov (napr. Rawls, Hayek a Dworkin), súčasných politicko-teologických autorov (napr. Hauerwas, O'Donovan a Wolterstorff) a súčasných kresťanských kultúrnych komentátorov (napr. MacIntyre, Hunter a Dreher).
Prvá časť predstavuje politickú teológiu prostredníctvom dôkladného štúdia biblického príbehu, pričom osobitnú pozornosť venuje zmluvám, ktoré Boh uzavrel so svojím stvorením, a tomu, ako tieto zmluvy ovplyvňujú správny pohľad na politické spoločenstvo. V prvej časti sa tvrdí, že občianske vlády sú legitímne, ale predposledné, a spoločné, ale nie neutrálne. Dochádza k záveru, že kresťania by mali sami seba chápať ako pocestných a vyhnancov vo svojich politických spoločenstvách. V týchto spoločenstvách by sa mali usilovať o spravodlivosť, pokoj a dokonalosť, ale pamätať na to, že tieto spoločenstvá sú dočasné, a preto by si ich nemali zamieňať s večným kráľovstvom Pána Ježiša Krista. Konečné občianstvo kresťanov je v tomto kráľovstve nového stvorenia.
V druhej časti sa zamýšľame nad tým, ako politická teológia, ktorú sme rozvinuli v prvej časti, poskytuje kresťanom rámec pre uvažovanie o trvalých otázkach politickej a právnej teórie. Časť 2 nestanovuje podrobnú verejnú politiku ani nepropaguje konkrétnu politickú ideológiu. Skôr navrhuje, ako by kresťania mohli múdro a teologicky premýšľať o dôležitých spoločenských otázkach, aby boli lepšie pripravení dobre reagovať na konkrétne spory, ktorým dnes čelia. Medzi tieto otázky patrí rasa, náboženská sloboda, rodina, ekonomika, spravodlivosť, práva, autorita a občiansky odpor. Po zvážení týchto otázok sa druhá časť uzatvára úvahami o klasických liberálnych a konzervatívnych tradíciách, ako aj o ich nedávnych výzvach zo strany nacionalistických a progresivistických hnutí.
