Politicky korektná morálna autonómia: Kresťanstvo v obkľúčení! Miešanie taviaceho kotla do varu

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Politically Correct Moral Autonomy: Christianity Besieged! Stirring the Melting Pot to a Boil

Obsah knihy:

Na akom základe by sme mali prijať alebo odmietnuť politické alebo sociálne filozofie, ktoré zdôrazňujú, že ľudská prirodzenosť, ľudská múdrosť a ľudská spolupráca majú potenciál vyriešiť naše otázky a problémy, ak sa prikláňame k morálke, ktorú presadzuje liberálna politika a liberálne riešenia? Mali by sme sa postaviť na stranu progresívcov, ktorí považujú väčšinu ľudí za dobrých, slobodných, ktorí si sami určujú svoje normy a urobia správnu vec, ak dostanú príležitosť? Alebo na stranu správnych politických a spoločenských zmlúv navrhovaných "správnou" stranou, ktorá považuje morálku liberálnej vlády za našu správnu cestu k dosiahnutiu mieru a prosperity? Mali by mať kresťania miesto pri stole? Výzvou tu a vo všetkých takýchto diskusiách je, čo predstavuje prijateľné morálne normy a postupy, ktoré presne reprezentujú vôľu väčšiny bez toho, aby popreli právne, sociálne a morálne práva menšiny? Potom sa vynára otázka, ako tieto normy správne uplatňovať. Tu by mala byť každá strana vyzvaná, aby predložila dôkazy a fakty, ktoré buď vyvrátia, alebo dokážu, že navrhované riešenia alebo reformy môže potvrdiť prijateľná objektívna autorita alebo nestranný zdroj. V tomto bode si diskusia vyžaduje dôkaz alebo potvrdenie, že uvedené autority sú dôveryhodné a nespochybniteľné. Je autoritou osoba, inštitúcia, dokument alebo charizmatický vodca a rečník?

Aké dôkazy alebo skúsenosti z minulosti potvrdzujú ich bezúhonnosť a múdrosť pri riešení daného problému? Ak skombinujete alebo rozložíte autoritu štyroch rôznych subjektov uvedených vyššie, je pravdepodobnejšie, že dostanete subjektívne riešenia založené na ľudskej prirodzenosti a ľudskej skúsenosti alebo božské riešenia založené na kresťanskej teológii a praxi? Jedna norma bude trvať na tom, že zásluhy, integrita, česť a osobná zodpovednosť sú lepším spôsobom vytvárania etickejších a harmonickejších vzťahov, zatiaľ čo druhá sa viac pozerá na spravodlivosť, začlenenie a rovnosť ako na kľúč k harmónii a prosperite. Tu sa dostávame do rozporu. Môže si nejaký človek, politická strana alebo inštitúcia nárokovať nadradenosť nad všetkými ostatnými autoritami? Ak áno, tak ktorá? V našom systéme vlády vládne prezident a vo väčšine prípadov jeho politická strana počas štyroch rokov. Často dramaticky zmenia morálnu a etickú atmosféru a vyvrátia smerovanie predchádzajúcej administratívy. Naše kontrolné mechanizmy sú v prvom rade politicky manipulované stranou, ktorá je pri moci, a často sú viac zmanipulované ako vyvážené. Mal by byť náš systém založený na biblickej pravde, ktorej štandardom je všeobecná etická zodpovednosť, alebo by mal pokračovať na ceste, kde je štandardom to, čo je politicky pragmatické a dostatočne pluralitné na udržanie kontroly a moci? Politická korektnosť nemôže vyhovovať všetkým ľuďom po celý čas. Nič nemôže.

Ktoré skupiny by teda mali mať prednosť: etickí, zodpovední a obetaví jednotlivci a organizácie, alebo sebecké skupiny, ktoré si to zaslúžia a ktoré sa cítia byť oprávnené na osobitné privilégiá alebo práva? Zásluhovosť alebo pokrytectvo? Božia etika alebo ľudská morálka politiky identity?