Hodnotenie:
Kniha získala zmiešané recenzie, pričom viacerí používatelia chválili jej kvalitu a stav, zatiaľ čo iní ju považovali za náročnú na čítanie. Pozitívne ohlasy vyzdvihovali jej dobre zdokumentovaný obsah a cenné poznatky, zatiaľ čo negatívne recenzie kritizovali kvalitu niektorých výtlačkov.
Výhody:Dobrý stav, prišla rýchlo, dobre zdokumentovaný obsah, cenné postrehy, podporuje model Continuing Bonds grief.
Nevýhody:Nie je to ľahké čítanie pre laikov, niektoré výtlačky sú nekvalitné, štruktúrované ako výskum/učebnica.
(na základe 8 čitateľských recenzií)
Continuing Bonds: New Understandings of Grief
Prvé vydanie v roku 1996. Táto nová kniha vyjadruje vznikajúci konsenzus medzi odborníkmi na smútenie, že naše chápanie procesu smútenia je potrebné rozšíriť. Dominantný model 20. storočia tvrdí, že funkciou smútku a smútenia je prerušiť väzby so zosnulým, čím sa pozostalým uvoľnia ruky, aby mohli znovu investovať do nových vzťahov v prítomnosti. Patologický smútok bol definovaný v zmysle držania sa zosnulého. Pri podrobnom skúmaní sa zistilo, že tento model vychádza skôr z kultúrnych hodnôt moderny než z podstatných údajov o tom, čo ľudia skutočne robia.
Dvadsaťdva autorov, ktorí patria medzi najuznávanejších odborníkov vo svojich odboroch, na základe údajov od viacerých skupín obyvateľstva dokazuje, že zdravé riešenie smútku umožňuje človeku udržiavať so zosnulým pokračujúce puto. Napriek kultúrnemu nesúhlasu a nedostatočnému potvrdeniu zo strany odborníkov si pozostalí nachádzajú miesto pre mŕtvych vo svojom pokračujúcom živote a dokonca aj vo svojich komunitách. Takéto väzby nie sú popretím: zosnulí môžu poskytnúť zdroje pre obohatené fungovanie v prítomnosti.
Kapitoly sa venujú vdovám a vdovcom, deťom, ktoré stratili rodiča, rodičom a súrodencom a skupine, ktorá bola predtým z výskumu straty vylúčená: adoptovaným deťom a ich biologickým rodičom. Diskutuje sa aj o smútení v japonskej kultúre, ako aj o významoch a dôsledkoch tohto nového modelu smútenia. Táto práca otvára nové oblasti výskumu a vedeckého dialógu a poskytuje základ pre významný rozvoj klinickej praxe v tejto oblasti.
