Stretnutie s iným
V čase, keď píšem tento článok, zúri vojna na Ukrajine. Nevieme, čo bude ďalej, či nastane nejaké prímerie (nepoviem.
"mier") alebo eskalácia s ešte strašnejšími následkami. Nech sa stane čokoľvek, stále mi zostáva otázka, ktorú kladie téma tohto časopisu: Čo to znamená stretnúť sa s druhým? Na Ukrajine to znamená vraždenie, násilie bez hraníc. Samozrejme, ani tento prípad nie je ojedinelý. Dejiny ľudstva sú poznačené vojnami a genocídou. Niekedy sa zdá, akoby naším hlavným spôsobom stretnutia s inými bolo ich zabíjanie.
Samozrejme, nemám na mysli nás. My sme tí mierumilovní. Neublížili by sme ani muche. Sme do toho v skutočnosti zapletení? Sme súčasťou násilného vražedného druhu? Sme nejakým spôsobom zodpovední? Viem, že som mal vražedné pohnútky voči iným, rovnako ako milujúce. Aká paradoxná bytosť je človek! Zároveň veľkorysý a obetavý, a zároveň násilný a vražedný. Zvyčajne ich rozdeľujeme: milujeme svojich a nenávidíme ostatných. A predsa sme násilní aj voči vlastným ľuďom, voči susedom, voči rodine, dokonca voči sebe samým. A naša láska sa môže rozšíriť aj mimo nás, na tých, ktorí sa od nás najviac líšia.
Nemôžem vyriešiť hádanku ľudstva. Môžem sa však spýtať, aká je podstata našej spoločnej práce? Je terapia nenásilná? Je to umenie? A čo základný pojem expresívneho umenia, poiesis? Vychádza naša práca vo všetkých svojich dimenziách (terapeutická, zameraná na sociálnu zmenu, ekologická) z nenásilia? A ak áno, ako môžeme nájsť svoju cestu, keď si priznáme svoje vlastné vražedné impulzy a impulzy nášho druhu?
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)