Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Poetry of the Possible: Spontaneity, Modernism, and the Multitude
Poézia možného spochybňuje konvenčný obraz modernizmu ako sociálne fóbickej formácie a tvrdí, že abstrakcie a ťažkosti modernizmu sú spôsobmi, ako si predstaviť nerealizované sily kolektívnej sebaorganizácie. Joel Nickels vytvára konceptuálnu kontinuitu medzi modernizmom a súčasnými teoretikmi, ako sú Paulo Virno, Michael Hardt, Antonio Negri a Alain Badiou, a znovu objavuje pokusy modernizmu dokumentovať tvorivú potenciu množstva.
Skúmaním scén kolektívneho života v dielach Williama Carlosa Williamsa, Wyndhama Lewisa, Laury Ridingovej a Wallacea Stevensa Nickels oživuje posadnutosť modernizmu konštitutívnou mocou: surovou, neurčitou schopnosťou vzájomného poradenstva, ktorá neustále konštituuje a rekonštituuje zavedené politické režimy. Tým nám pripomína, že naše vlastné pokusy predstaviť si siete kolektívnej iniciatívy bez vodcov nie sú ani tak rozchodom s modernistickými formami poznania, ako skôr obnovením niektorých najradikálnejších momentov politickej špekulácie modernizmu.
Nickels uvádza individuálne a kolektívne modely spontánnosti modernizmu do dialógu s teoretikmi politickej spontánnosti, ako sú Antonio Gramsci, Herbert Marcuse a Theodor Adorno, a rozpráva príbeh modernizmu ako boj o reprezentáciu síl kolektívnej sebaorganizácie, ktoré sa nachádzajú mimo zavedených režimov politickej reprezentácie.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)