Poetika a politika Amitaba Ghosha v historografických naratívoch

Pôvodný názov:

The Poetics and Politics of Amitab Ghosh in Histographical Narratives

Obsah knihy:

Pozoruhodnou črtou súčasného románu je, že je čoraz viac nasýtený históriou a najmä spisovatelia z postkoloniálneho sveta sa stávajú ešte hlbšie historicky uvedomelými. Literatúra reprezentujúca historické udalosti a historiografia využívajúca prvky literárneho diskurzu pomohli zotrieť rozdiely medzi týmito dvoma disciplínami a Ghoshovo dielo možno vnímať z perspektívy "literatúry ako historiografie". Amitav Ghosh sa pomerne obratne pohybuje na tenkej hranici medzi historizujúcou fikciou a beletrizujúcou históriou. V tejto práci som pristupoval k románom Amitava Ghosha z historiografického hľadiska.

Pre svoju štúdiu som si vybral štyri historické romány. Ide o tieto romány: Sklenený palác a tri romány vydané pod názvom Ibisová trilógia, a to More makov, Rieka dymu a Záplava ohňa.

Úvod sa zaoberá významom historických románov, Ghoshovým životom a dielom a recepciou Ghosha v Indii a v zahraničí. Metodologickými parametrami, ktorých som sa držal, je najmä metóda nového historicizmu, keďže užitočne prispela k rozvoju postkoloniálnych diskurzov, ako aj k štúdiu histórie a literatúry. Môj prístup je však široko eklektický. Aplikoval som teoretické formulácie teoretikov, ktorí nepatria striktne k novohistorickému prúdu.

Ghoshove romány rozoberám z tematického hľadiska. Druhá, tretia a štvrtá kapitola sa trochu viac prikláňajú k teórii, zatiaľ čo piata a šiesta kapitola sú venované textovej analýze románov.

V druhej kapitole "K literárnej historiografii: Ghoshove historické romány možno interpretovať ako formu "literárnej historiografie". Zameriavam sa na skúmanie vzťahu medzi históriou a literatúrou a následne ich dávam do súvislosti s otázkou naratívnosti.

Tretia kapitola je História ako príbehový svet. Najvýraznejšou Ghoshovou vlastnosťou je jeho schopnosť rozprávať príbehy. Pri vytváraní sveta románu spisovateľ vstupuje do priestoru príbehu. Ako.

Buduje svoje príbehové svety a v tejto kapitole sa skúmajú teoretické základy tohto procesu.

V knihe Dejiny ako odpor sa na odpor ako stratégiu nazerá z pohľadu subalterného človeka. Ghoshova snaha o rekuperáciu subalterného a jeho skúmanie subalterného vedomia tvoria jadro tejto kapitoly.