Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha predstavuje hlboké skúmanie kritiky kresťanstva z pohľadu Nietzscheho, Marxa, Freuda a Westphala. Povzbudzuje kresťanov, aby sa kriticky zaoberali týmito kritikami, uznali ich platnosť a zároveň zdôraznili dôležitosť biblických odpovedí. Niektorí čitatelia však varujú pred prijímaním Westphalových názorov bez skepsy, pričom naznačujú, že môže prehliadať výhody kapitalizmu a neponúka k nemu životaschopné alternatívy.
Výhody:⬤ Kriticky sa zaoberá významnými filozofickými kritikami náboženstva
⬤ poskytuje jedinečný kresťanský pohľad na ateistické argumenty
⬤ nabáda k sebareflexii a hlbšiemu pochopeniu úlohy kresťanstva v spoločnosti
⬤ dobre štruktúrované a zasvätené argumenty o vzťahoch medzi vierou, politikou a ekonomikou
⬤ zdôrazňuje paralely medzi biblickými kritikami a kritikami známych filozofov.
Nevýhody:⬤ Niektorí môžu považovať Westphalove politické a ekonomické kritiky za nevyvážené alebo im chýbajú alternatívy ku kapitalizmu
⬤ upozornenia na potrebu kritického prístupu k textu
⬤ dojem, že Westphal nemusí plne zohľadňovať pozitívne aspekty a prínos kapitalizmu
⬤ obavy, že syntéza sekulárneho a duchovného sveta, ktorú navrhuje, môže byť príliš ambiciózna.
(na základe 6 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Suspicion and Faith: The Religious Uses of Modern Atheism
Obsah knihy:
Marx, Nietzche a Freud patria medzi najvplyvnejších moderných ateistov. Charakteristickú črtu ich výzvy voči teistickej a špecificky kresťanskej viere vyjadril Paul Ricoeur, keď ich nazval "majstrami podozrievania". Zatiaľ čo skepticizmus smeruje svoju kritiku k pravdivosti alebo evidentnému základu viery, podozrievavosť kladie dve odlišné, úzko prepojené otázky: aké motívy vedú k tejto viere a akú funkciu plní, akú prácu vykonáva pre jednotlivcov a spoločenstvá, ktoré ju prijali.
Podozrenie spočíva v tom, že hodnota prežitia náboženskej viery závisí od uspokojovania túžob a záujmov, ktoré veriaca duša a veriace spoločenstvo nechcú uznať, pretože porušujú hodnoty, ktoré vyznávajú, ako napríklad keď sú reči o spravodlivosti maskou pre hlboko zakorenenú zášť a túžbu po pomste. Z tohto dôvodu je hermeneutika podozrenia teóriou alebo skupinou teórií sebaklamu: kritika ideológie u Marxa, genealógia u Nietzscheho a psychoanalýza u Freuda.
Podozrenie a viera tvrdí, že primeranou náboženskou odpoveďou ("náboženské využitie moderného ateizmu") na tieto kritiky nie je snaha vyvrátiť ich alebo odvrátiť, ale skôr uznať ich silu v procese sebapreskúmania.
