Počkajte do budúceho roka: Spomienky

Recenzie čitateľov

Memoáre Doris Kearns Goodwinovej „Počkaj do budúceho roka“ sú nostalgickým skúmaním jej detstva v Amerike 50. rokov 20. storočia cez optiku jej lásky k baseballu, najmä k Brooklyn Dodgers. Kniha je oslavovaná pre svoje živé rozprávanie a emocionálnu hĺbku, v ktorej sa prelínajú osobné zážitky so širšími historickými súvislosťami. Čitatelia oceňujú Goodwinovej štýl písania, vďaka ktorému sa s jej zážitkami stotožnia aj ľudia, ktorí nie sú fanúšikmi bejzbalu. Niektoré kritiky však spomínajú prílišné zameranie na detaily baseballu, ktoré nemusí zaujať čitateľov neznalých tohto športu.

⬤ Živé a pútavé rozprávanie, ktoré čitateľov prenesie do 50. rokov minulého storočia.
⬤ Emocionálne pôsobivé, rozosmieva a rozplače čitateľov.
⬤ Zachytáva podstatu detstva a nostalgiu za dobou a bejzbalovou kultúrou.
⬤ Dobre napísané a premyslené úvahy o rodine, vzťahoch a spoločenských zmenách.
⬤ Osloví fanúšikov aj nefanúšikov baseballu vďaka širším témam dospievania.

⬤ Niektorí čitatelia považujú zameranie na detaily baseballu za prílišné a nudné, najmä pre nefanúšikov.
⬤ Niekoľko kritikov sa zmieňuje o nešikovnej konštrukcii textu a občasnom pasívnom hlase.
⬤ Memoáre občas zachádzajú hlboko do osobných a náboženských úvah, ktoré nemusia nájsť odozvu u všetkých čitateľov.

(na základe 587 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Wait Till Next Year: A Memoir

Obsah knihy:

Kniha Čakajte do budúceho roka od oceňovanej autorky kníh Team of Rivals a The Bully Pulpit je dojímavou spomienkovou knihou Doris Kearns Goodwinovej o jej dospievaní v láske k rodine a baseballu. Dej knihy sa odohráva na predmestí New Yorku v 50.

rokoch 20. storočia, kde sa znovu vytvára povojnová éra, keď obchod na rohu bol miestom na zdieľanie príbehov a štvrte boli rovnomerne rozdelené medzi fanúšikov Dodgerov, Giantov a Yankeeov.

Stretávame sa s ľuďmi, ktorí najviac ovplyvnili Goodwinovej raný život: s jej matkou, ktorá ju naučila radosti z kníh, ale kvôli jej vyčerpávajúcej chorobe zostala pripútaná k domu, a s jej otcom, ktorý ju naučil radosti z baseballu a fandiť Dodgers Jackieho Robinsona, Roya Campanellu, Pee Wee Reesa, Duka Snidera a Gila Hodgesa. Najdôležitejšie je, že Goodwinová výstižne opisuje, ako odchod Dodgers z Brooklynu v roku 1957 a krátko nato smrť jej matky znamenali koniec jednej éry a pre ňu aj koniec detstva.