Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
The Origins of Jewish Secularization in Eighteenth-Century Europe
V priebehu 18. storočia sa čoraz ostrejšie rozlišovalo medzi Židmi starého poriadku a tými, ktorí sa hlásili k novému svetu. Ako sa snahy o oslobodenie stretávali s dodržiavaním tradície, ako sa objavovali národné, etnické, kultúrne a iné alternatívy a začalo sa dlhé, okľukaté hľadanie identity, nebolo už zrejmé, že definícia židovstva bude založená na viere a praktikách spojených so štúdiom Tóry.
V knihe The Origins of Jewish Secularization in Eighteenth-Century Europe (Počiatky židovskej sekularizácie v Európe 18. storočia) Šmuel Feiner rekonštruuje tento vývoj načúvaním hlasov tých, ktorí sa na tomto procese zúčastnili, a dešifrovaním jeho kultúrnych kódov a významov. Na jednej strane veľká väčšina observantných Židov stále akceptovala autoritu Talmudu a vedenie rabínov; na druhej strane postupne čoraz výraznejšie vystupovala menšina "epikurejcov" a "voľnomyšlienkárov". Ako sa pôda posúvala, každý jednotlivec bol označený podľa svojho miesta na ceste medzi vierou a herézou, medzi zbožnosťou a povoľnosťou alebo ľahostajnosťou.
V nadväznosti na svoje ocenené dielo Židovské osvietenstvo Feiner rozvíja príbeh kritikov náboženstva, väčšinou aškenázskych Židov, ktorí sa aktívne nezúčastnili na sekulárnom intelektuálnom oživení známom ako Haskala. V otvorenej alebo skrytej vzbure žili Feinerovi účastníci predovšetkým v mestách západnej a strednej Európy - v Altone-Hamburgu, Amsterdame, Londýne, Berlíne, Breslau a Prahe. Zúčastňovali sa na nich ako "módni" Židia, ktorí si osvojili zvyky a oblečenie okolitej pohanskej spoločnosti. Viacerí si tiež osvojili deistický svetonázor osvietenskej Európy, odmietali vieru v zjavenie, autoritu Písma a povinnosť dodržiavať prikázania.
Nahliadnutím do synagógy, pozorovaním jednotlivcov v kaviarni alebo na prechádzke po bulvároch a nahliadnutím do spálne Feiner obnovuje zabudnuté kritiky náboženstva z okraja i centra židovského diskurzu. Jeho dielo je priekopníckou prácou o pôvode jednej z najvýznamnejších premien moderných židovských dejín.
