Po úvahe: Počítačová výzva pre ľudskú inteligenciu

Recenzie čitateľov

Kniha „After Thought“ od Jamesa Baileyho predstavuje skúmanie umelej inteligencie a jej dôsledkov pre ľudské myslenie. Zatiaľ čo niektorí recenzenti chvália jej myšlienky podnecujúce k zamysleniu, iní kritizujú jej nedostatočnú hĺbku a ucelenosť pri analýze umelej inteligencie. Rozdielne pohľady zdôrazňujú jej príťažlivosť pre niektorých ako hlbokého diela, zatiaľ čo iní ju považujú za zmätočnú a príliš optimistickú, pokiaľ ide o potenciál technológie.

Kniha sa považuje za fascinujúci pohľad na vývoj myslenia a vzťah medzi počítačmi a ľudským poznaním. Prináša presvedčivé myšlienky o emergentnej inteligencii a prechode od sekvenčného k paralelnému mysleniu. Niektorým čitateľom zmenila život, ponúkla nové pohľady na oblasti, ako je umelá inteligencia, evolúcia a medicína, a považujú ju za hodnotné čítanie pre tých, ktorí sa o tieto témy zaujímajú.

Kritika zahŕňa zmätenú analýzu, ktorá nedokáže presvedčivo argumentovať svoje body, pričom niektorí recenzenti majú pocit, že zamlčuje slabiny metód umelej inteligencie. Uvádza sa, že knihe chýba širšia kontextualizácia umelej inteligencie, čo vedie k vnímaniu príliš zjednodušeného alebo príliš optimistického pohľadu. Okrem toho čitatelia, ktorí hľadajú praktický návod alebo dôkladný úvod do problematiky UI, môžu byť sklamaní.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

After Thought: The Computer Challenge to Human Intelligence

Obsah knihy:

Počas prvých päťdesiatich rokov počítačovej revolúcie sa vedci snažili naprogramovať elektronické obvody tak, aby spracovávali informácie rovnakým spôsobom ako ľudia.

Tým nás všetkých ubezpečili, že v pozadí každej novej schopnosti počítača, bez ohľadu na to, ako zázračne rýchly alebo zložitý je, sú ľudské myšlienkové procesy a logika. Špičkoví počítačoví vedci však prichádzajú na to, že elektronické obvody sú naozaj cudzie, že rozdiel medzi ľudskou mysľou a schopnosťou počítača nie je len v stupni (ako rýchlo), ale v druhu (ako).

Autor naznačuje, že počítače "myslia" najlepšie vtedy, keď ich "myšlienky" môžu vzniknúť zo súhry miliónov drobných operácií, ktoré na seba paralelne pôsobia. Prečo sa teda, ak počítače prinášajú také rozdielne silné a slabé stránky, stále snažíme naprogramovať ich tak, aby mysleli ako ľudia? V diele, ktoré sa zaoberá históriou myšlienok od Galilea cez Newtona až po Darwina, sa však rovnako dobre orientuje v najmodernejšom svete paralelného spracovania, ktoré práve v tejto chvíli prináša novú formu inteligencie, sa v knihe Po mysli opisuje, prečo sa skutočný počítačový vek práve začína.