In the Wake of Medea: Neoclassical Theater and the Arts of Destruction
V knihe In the Wake of Medea sa skúma násilie vo francúzskych politických drámach 17. storočia. Francúzska tragédia sa tradične považovala za žáner bez vášní, ktorý odmietal všetky formy násilia. Táto kniha skúma rétorické, literárne a inscenačné stratégie, vďaka ktorým násilie pretrváva, a dáva ho do kontextu dlhších literárnych a filozofických dejín od Ovídia po Pasoliniho.
Mytologická postava Médeie, cudzinky, ktorá zmasakruje svojho brata, zavraždí kráľov, vypáli Korint a zabije vlastné deti, je príkladom pretrvávania násilia v literatúre a umení. Utečenec, ktorý je vítaný, ale zároveň sa ho obávajú, ktorý potvrdzuje sociálno a zároveň ohrozuje jeho integritu, Médea ponúka alternatívu k etickej paradigme západnej filozofie Antigona. Cherbuliez ukazuje, že Médeina prítomnosť ponúka model radikálne pretrvávajúceho a rušivého outsiderstva, a to tak pre klasické divadlo, ako aj pre jeho nasledovníkov v literárnej teórii.
V hre In the Wake of Medea sa skúma celý rad umeleckých stratégií, ktoré integrujú násilie do drámy, od rétorických prostriedkov, ako je ekfráza, až po dramaturgické mechanizmy, ako je mašinéria, pričom všetky zahŕňajú časové narušenie. Celá škála tejto Médeovej prítomnosti sa skúma v spracovaniach postavy Médeie a v dielach obrazne sa odvolávajúcich na Médeovu prítomnosť, od známych Racinových a Corneillových tragédií cez celý rad ďalších neoklasických politických divadiel vrátane veľkolepých strojových hier, neostalinských podobenstiev, didaktického kresťanského divadla. In the Wake of Medea rozpoznáva násilie v týchto tragédiách, aby vysvetlil, prečo je násilie aj dnes takou neoddeliteľnou súčasťou literatúry a umenia.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)