Po stopách historického materializmu

Recenzie čitateľov

V recenziách sú prezentované protichodné názory na knihu, pričom sa zdôrazňuje jej vnímanie ako prílišného zjednodušenia zložitých intelektuálnych tradícií a jej cenný pohľad na povojnové marxistické myslenie.

Kniha poskytuje klasickú analýzu povojnového marxistického a postmarxistického myslenia a ponúka cennú kritiku, najmä pokiaľ ide o francúzsky postštrukturalizmus.

Text je kritizovaný za to, že je príliš zjednodušujúci a dogmatický, ponúka nesústredené a nepodložené súdy o hlavných osobnostiach kritickej teórie, čo oslabuje komplexnosť ich myšlienok.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

In the Tracks of Historical Materialism

Obsah knihy:

Aké boli hlavné zmeny v intelektuálnom prostredí ľavice od polovice sedemdesiatych rokov? Predstavovali vcelku emancipáciu alebo ústup socialistickej kultúry ako celku? V stopách historického materializmu sa zaoberá niektorými paradoxmi vo vývoji marxistického myslenia v tomto období. Začína úvahou o pozoruhodnom a rôznorodom raste historického materializmu v angloamerickom svete, ktorý sa rozšíril v širokej oblasti od histórie cez ekonómiu, politiku až po literatúru, sociológiu a filozofiu.

Naopak, v tých istých rokoch došlo k drastickému ústupu marxistických vplyvov v latinských kultúrach, kde bol tradične silný - vo Francúzsku alebo Taliansku. Jeho hlavnými teoretickými vyzývateľmi sa tam ukázali byť postupné formy štrukturalizmu a postštrukturalizmu. Ich spoločné súradnice -- sledujúce vonkajšie hranice prác Leviho-Straussa či Lacana, Foucaulta alebo Derridu -- sú skúmané a kritizované vo svetle vnútorných obmedzení jazykového modelu, z ktorého vychádzali.

Na druhej strane v Nemecku teoretickej scéne do veľkej miery dominuje kumulujúce sa Habermasovo dielo, ktorého korene siahajú do Frankfurtskej školy. Habermasova filozofia však odhaľuje aj nečakané príbuznosti s trendom prevládajúcich parížskych záujmov, a to v jednotiacom dôraze na komunikáciu - a zároveň sa od nich odlišuje v stálosti svojich politických záväzkov.

Následne sa skúma historické pozadie medzinárodných triednych bojov, na ktorých sa odohrávali tieto varianty osudov marxizmu na Západe, s osobitným dôrazom na prepojenie osudov maoizmu a eurokomunizmu. Aká je napokon povaha vzťahu medzi marxizmom ako teóriou a socializmom ako cieľom? V závere sa prehodnocujú širšie otázky, ktoré pre robotnícke hnutie predstavuje vzostup mierového hnutia a ženského hnutia, a navrhuje sa rad priorít pre ďalší rozvoj marxistického myslenia v osemdesiatych rokoch.