Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Recenzie predstavujú rozdelený pohľad na Lentricchiovu knihu „Po novom kriticizme“. Niektorí čitatelia oceňujú autorov prístup k skúmaniu literárnej teórie a považujú ho za poučný, iní ho kritizujú za to, že je zle napísaný a ako úvod do literárnej teórie neúčinný.
Výhody:Knihu považujú za dobrý východiskový bod pre pochopenie kritickej teórie v literárnej vede, ktorý poskytuje stručný prehľad hlavných pozícií americkej literárnej kritiky. Mnohí ju považujú za poučnú a za užitočnú mapu na orientáciu v zložitých teoretických myšlienkach, najmä pre zvedavých postgraduálnych študentov. Kľúčové teoretické koncepcie dáva do historických súvislostí.
Nevýhody:Viacerí recenzenti kritizujú kvalitu písania, ktorá je na profesora angličtiny prekvapivo nízka. Niektorí ju považujú za zavádzajúcu a nedostatočnú, tvrdia, že nie je vhodným úvodom do literárnej teórie a nemala by nahrádzať čítanie pôvodných teoretikov. Objavujú sa názory, že jej chýba komplexnosť a hĺbka, pričom vynecháva významných teoretikov.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
After the New Criticism
Obsah knihy:
Toto dielo je prvou prácou, ktorá sa zaoberá dejinami a hodnotením súčasnej americkej kritickej teórie v jej európskom filozofickom kontexte. V prvej časti Frank Lentricchia analyzuje vplyv Fryeho, Stevensa, Kermoda, Sartra, Pouleta, Heideggera, Sussurea, Barthesa, Leviho-Straussa, Derridu a Foucaulta na naše kritické myslenie, okrem iných, menej ústredných postáv.
V druhej časti sa Lentricchia obracia na štyroch príkladných teoretikov americkej scény - Murraya Kriegera, E. D. Hirscha, Jr, Paula de Mana a Harolda Blooma - a analýzu ich kariéry v rámci línie stanovenej v prvej časti.
Lentricchiov kritický zámer sa prejavuje v jeho vytrvalom útoku na viac či menej skryté formalistické predpoklady zdedené po otcoch Novej kritiky. Tvrdí, že aj v mene historického vedomia súčasní teoretici často odrezali literatúru od spoločenských a časových procesov.
Tým podľa neho zbavili literatúru relevantných hodnôt a z vyučovania literatúry i teórie urobili raritnú činnosť. Lentricchia na celej ceste s pomocou takých rôznorodých mysliteľov, ako sú Saussure, Barthes, Foucault, Derrida a Bloom, naznačuje stratégiu, pomocou ktorej môžu budúci kritickí teoretici vzdorovať mandarínskym postojom svojich otcov.
