Po istote: Dejiny našich epistemických ideálov a ilúzií

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje hlboký a premyslený výskum dejín epistemológie, sleduje jej vývoj od antickej filozofie až po moderných mysliteľov a poukazuje na výzvy spojené s definovaním poznania. Ponúka komplexný príbeh, ktorý skúma ideály istoty a rozčarovanie, ktoré prichádza s uvedomením si ich nedosiahnuteľnosti.

Kniha je označovaná za vynikajúci príspevok k dejinám filozofie, ktorý ukazuje bohaté, komplexné a sofistikované rozprávanie. Dôkladne sa zaoberá kľúčovými filozofickými textami a mysliteľmi a ponúka pohľad na vývoj epistemologického myslenia. Recenzenti oceňujú hĺbku analýzy a autorovu odvahu konfrontovať sa s dezilúziou sprevádzajúcou hľadanie poznania.

Záver knihy možno vnímať ako deflačný, zanechávajúci v čitateľoch pocit zúfalstva, pokiaľ ide o vyhliadky na dosiahnutie skutočného poznania. Niektorí môžu považovať hutný akademický obsah za náročný a môžu mať pocit, že rétorický charakter prezentácií by mohol narušiť celkové posolstvo.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

After Certainty: A History of Our Epistemic Ideals and Illusions

Obsah knihy:

Žiadna časť filozofie nie je tak odtrhnutá od svojich dejín ako epistemológia. Po istote ponúka rekonštrukciu tejto histórie, chápanej ako séria meniacich sa očakávaní o poznávacom ideáli, ktorý bytosti ako my môžu dúfať dosiahnuť v takomto svete.

Príbeh sa začína Aristotelom a potom sa venuje tomu, ako sa jeho epistemický program vyvíjal v neskoršom staroveku a v stredoveku, kým bol v sedemnástom storočí dramaticky preformulovaný. Pri sledovaní vývoja týchto diskusií v priebehu storočí vidíme, prečo je epistemológia tradične začlenená do oveľa širšej sféry obáv o ľudskú prirodzenosť a realitu sveta, v ktorom žijeme. Nakoniec je jasné, prečo sa epistemológia dnes stala oveľa užšou a špecializovanejšou oblasťou, ktorá sa zaoberá podmienkami, za ktorých je pravdivé tvrdenie, že niekto niečo vie.

Kniha Roberta Pasnaua vychádza zo série prednášok, ktoré predniesol na Oxfordskej univerzite, a zahŕňa široký záber dejín filozofie a podrobne skúma vznik vedy ako samostatnej disciplíny. Nakoniec Pasnau tvrdí, že možno nemáme dobré dôvody predpokladať, že sme schopní dosiahnuť aj tie najminimálnejšie štandardy poznania, a poslednú kapitolu uzatvára diskusiou o viere a nádeji.