Hodnotenie:
Kniha poskytuje hlboký a premyslený výskum dejín epistemológie, sleduje jej vývoj od antickej filozofie až po moderných mysliteľov a poukazuje na výzvy spojené s definovaním poznania. Ponúka komplexný príbeh, ktorý skúma ideály istoty a rozčarovanie, ktoré prichádza s uvedomením si ich nedosiahnuteľnosti.
Výhody:Kniha je označovaná za vynikajúci príspevok k dejinám filozofie, ktorý ukazuje bohaté, komplexné a sofistikované rozprávanie. Dôkladne sa zaoberá kľúčovými filozofickými textami a mysliteľmi a ponúka pohľad na vývoj epistemologického myslenia. Recenzenti oceňujú hĺbku analýzy a autorovu odvahu konfrontovať sa s dezilúziou sprevádzajúcou hľadanie poznania.
Nevýhody:Záver knihy možno vnímať ako deflačný, zanechávajúci v čitateľoch pocit zúfalstva, pokiaľ ide o vyhliadky na dosiahnutie skutočného poznania. Niektorí môžu považovať hutný akademický obsah za náročný a môžu mať pocit, že rétorický charakter prezentácií by mohol narušiť celkové posolstvo.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
After Certainty: A History of Our Epistemic Ideals and Illusions
Žiadna časť filozofie nie je tak odtrhnutá od svojich dejín ako epistemológia. Po istote ponúka rekonštrukciu tejto histórie, chápanej ako séria meniacich sa očakávaní o poznávacom ideáli, ktorý bytosti ako my môžu dúfať dosiahnuť v takomto svete.
Príbeh sa začína Aristotelom a potom sa venuje tomu, ako sa jeho epistemický program vyvíjal v neskoršom staroveku a v stredoveku, kým bol v sedemnástom storočí dramaticky preformulovaný. Pri sledovaní vývoja týchto diskusií v priebehu storočí vidíme, prečo je epistemológia tradične začlenená do oveľa širšej sféry obáv o ľudskú prirodzenosť a realitu sveta, v ktorom žijeme. Nakoniec je jasné, prečo sa epistemológia dnes stala oveľa užšou a špecializovanejšou oblasťou, ktorá sa zaoberá podmienkami, za ktorých je pravdivé tvrdenie, že niekto niečo vie.
Kniha Roberta Pasnaua vychádza zo série prednášok, ktoré predniesol na Oxfordskej univerzite, a zahŕňa široký záber dejín filozofie a podrobne skúma vznik vedy ako samostatnej disciplíny. Nakoniec Pasnau tvrdí, že možno nemáme dobré dôvody predpokladať, že sme schopní dosiahnuť aj tie najminimálnejšie štandardy poznania, a poslednú kapitolu uzatvára diskusiou o viere a nádeji.