Plato's Stranger: An Essay
Dramatické uvedenie cudzinca, eleatského cudzinca, ktorý nahrádza Sókrata, do dvoch Platónových neskorých dialógov - Sofistu a Štátnika, ktoré sú súčasťou trilógie, do ktorej patrí aj Theaetetus - je dôsledným krokom, najmä preto, že k nemu dochádza v kontexte rozhodne nových poznatkov o filozofickom logose a spoločnom živote v komunite.
Uvedenie radikálneho cudzinca, cudzinca, ktorý je cudzí všetkej pôvodnej identite, má teoretické dôsledky a skôr než rétorický alebo len literárny prostriedok má charakter argumentu. Platónov cudzinec tvrdí, že v týchto neskorých dialógoch Platón obdarúva Západ filozofickým a politickým odkazom, v jadre ktorého má cudzinec významné miesto, pretože poskytuje cudzincovi - inému - dovtedy neslýchanú konštitutívnu úlohu v spôsobe chápania myslenia, ako aj života v spoločenstve.
Z týchto neskorých dialógov vyplýva, že bez konštitutívneho vzťahu k inakosti chýba diskurzívny a politický život v spoločenstve - inými slovami, aj spôsob, akým sa človek vzťahuje k sebe samému.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)