Plač, dieťa: Prečo sú naše slzy dôležité

Recenzie čitateľov

Ben Perry v knihe Cry, Baby (Plač, dieťa) skúma význam sĺz a plaču v ľudskej skúsenosti a prepája osobné rozprávanie s výskumom z rôznych oblastí. Hoci bola kniha chválená pre svoju emocionálnu hĺbku a výstižnosť, niektorí čitatelia ju považovali za politicky zaťaženú alebo v nej chýbali nové poznatky.

⬤ Krásne napísané a úprimné rozprávanie.
⬤ Podnetné skúmanie významu sĺz a emocionálneho prejavu.
⬤ Osobné príbehy zvyšujú relatívnosť.
⬤ Ponúka nádej a podporuje citové väzby.
⬤ Zaoberá sa spoločenskými normami týkajúcimi sa plaču a jeho vplyvu na jednotlivca.
⬤ Užitočné pre tých, ktorí prechádzajú vlastnými emocionálnymi skúsenosťami.

⬤ Niektorí kritici ju považovali skôr za politicky zaujatú než čisto informačnú.
⬤ Niekoľko recenzií poukázalo na nedostatok nových poznatkov alebo hĺbky v niektorých oblastiach.
⬤ Mohli by byť vnímané ako príliš sentimentálne alebo plačlivé.

(na základe 16 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Cry, Baby: Why Our Tears Matter

Obsah knihy:

Čo sa stane, keď plačeme - a keď neplačeme?

Plač, ktorý je jedným z našich najosobnejších prejavov, môže vytvoriť spojenie. Slzy nám môžu zatieniť zrak, ale môžu tiež priniesť veľkú jasnosť. A v literatúre aj v živote plač často otvára dvere k premene alebo dokonca vzkrieseniu. Mnohí z nás však boli naučení potláčať svoje emócie a skrývať slzy. Keď si spisovateľ Benjamin Perry uvedomil, že neplakal viac ako desať rokov, podnikol experiment: plakal každý deň. Nepredpokladal však, ako ho slzy privedú do hlbšieho vzťahu so svetom, ktorý sa láme.

Cry, Baby skúma bohaté dedičstvo ľudského plaču - a prečo niektorí z nás prestali plakať. S prenikavým pohľadom novinára a zraniteľnosťou dobrého priateľa Perry skúma veľké paradoxy našich sĺz. Prečo plačeme? Kto v spoločnostiach poznačených rasizmom, sexizmom a homofóbiou smie plakať - a kto nie? A ak nám plač hovorí niečo zásadné o tom, kto sme, čo hovoria naše slzy? Skúmanie rozsiahlej histórie, literatúry, fyziológie, psychológie a spirituality plaču nám umožní spoznať naše najhlbšie nádeje a túžby, to, ako sa spájame s ostatnými, a spoločenské sily, ktoré nám bránia smútiť. Keď čelíme súkromným a niekedy nevysloviteľným smútkom každodenného života, nehovoriac o existenčných hrozbách, ako je zmena klímy a systémový rasizmus, plačeme za svet, v ktorom túžime žiť. Keď si znovu uvedomíme, že plač je ústrednou súčasťou ľudského bytia, nielenže sa staráme sami o seba a znovu sa učíme vyjadrovať svoje zraniteľné emócie, ale tiež si prorocky predstavujeme budúcnosť. V konečnom dôsledku nás plač môže priblížiť k sebe navzájom a k svetu, po ktorom túžime a ktorý si zaslúžime.