Písařské zvyky v rukopisných tradíciách Blízkeho východu

Pôvodný názov:

Scribal Habits in Near Eastern Manuscript Traditions

Obsah knihy:

Väčšina vedcov, ktorí pri svojom výskume využívajú rukopisy, sa zameriava na samotný literárny obsah.

Ale čo úloha pisára, ktorý zvyčajne zostáva na periférii výskumu? Ako môžeme, slovami textového kritika NZ Jamesa Royseho, „prakticky nazrieť pisárovi cez plece“, aby sme pochopili proces, v ktorom naše rukopisy vznikali? Okrem toho rukopisy často obsahujú oveľa viac materiálu ako slová, ktoré tvoria ich primárne texty: bodky a rôzne iné symboly, ktoré označujú samohlásky (v prípade semitských jazykov), intonáciu, pomôcky na čítanie a iné textové značky; marginálne poznámky a sigly, ktoré poskytujú ďalší vysvetľujúci obsah podobný našim moderným poznámkam a poznámkam pod čiarou, ale podstatne odlišný od nich; obrázky a ilustrácie, ktoré predstavujú ďalší materiál, ktorý sa nenachádza v hlavnom texte. Tieto mimotextové (alebo peritextové) prvky pridávajú k hlavnému textu ďalšie vrstvy a sú rozhodujúce pre naše pochopenie histórie prenosu textu, ako aj pisárskych zvyklostí.

V tomto zväzku sú zhromaždené príspevky vedcov, ktorí sa zameriavajú na takéto extra-, peritextové prvky, ako sa nachádzajú v blízkovýchodných rukopisoch napísaných v hebrejčine, sýrčine, arabčine, perzštine a iných jazykoch, s cieľom študovať osoby, ktoré vytvárali naše rukopisy, a to, ako formovali prenos literárnych textov, ktoré prepisovali.