Writing the Self-Elegy: The Past Is Not Disappearing Ink
Inovatívny plán, ako čeliť svojej minulosti a prítomnosti
Úprimné, bolestné a intímne seba-elegie sú jedinečné básne zamerané skôr na stratu než na smrť, oplakávajúce zabudnuté alebo nikdy neexistujúce verzie seba samého. V ich lyrickom rámci môžu koexistovať viaceré ja - múdre a naivné, nahnevané a rezignované - spolu s viacerými časovými líniami, pričom každá možná cesta vychádza z jednej malej voľby, ktorá vytvára nové ja a zároveň neguje potenciálne ja. Sebalegie, ktoré vyjadrujú bolesť a zároveň komplikujú osobné pravdy, sú ideálnou básnickou formou pre našu dobu, ktorá nás núti spochybňovať naše úzkoprsé istoty, liečiť rozdiely a prehodnocovať náš vzťah k iným.
V knihe Writing the Self-Elegy nás poetka Kara Dorris oboznamuje s touto prizmatickou tradíciou a jej potenciálom vytvárať nové svety. V autoegiách, ktoré zaradila do tejto antológie, sa mieša autobiografia a poetika, pričom sa v nich spája remeslo s rasou, pohlavím, sexualitou, schopnosťami a postihnutím a miestom - so všetkými súkromnými a verejnými prvkami, ktoré vytvárajú individuálnu a spoločenskú identitu. Tieto básne odrážajú našu komplikovanú súčasnosť a zároveň nás spájajú s našou minulosťou, pôsobia ako objektívy na pochopenie a definovanie seba samého a zároveň uľahčujú opätovné objavovanie. Každý z dvadsiatich ôsmich básnikov zaradených do tohto zväzku praktizuje autolegiu inak, pričom realizuje celú škálu tejto formy. Okrem krátkej eseje, ktorá vystihuje základnú hodnotu žánru a jeho štrukturálnu silu, sa príspevok každého básnika končí podnetmi na písanie, ktoré budú inšpiráciou v triede i mimo nej. Toto je antológia, ktorú si čitatelia budú uchovávať blízko seba a budú sa o ňu deliť, pretože je príkladom štýlu písania, ktorý je rovnako hravý ako pýtajúci sa a ktorý obnovuje seba samého v konfrontácii so smútkom.
