Pindar, Song, and Space: Towards a Lyric Archaeology
Richard Neer a Leslie Kurke v tomto zväzku rozvíjajú nový, integrovaný prístup ku klasickému Grécku: lyrickú archeológiu, ktorá spája literárnu a umeleckohistorickú analýzu s archeologickým a epigrafickým materiálom. Ústrednou postavou knihy je veľký básnik Pindar z Téb, známy najmä vďaka svojim veľkolepým ódam na počesť víťazov olympijských hier a iných súťaží. Na rozdiel od kvintesenciálne osobného žánru modernej lyriky boli tieto básne určené na verejné predvádzanie chórmi tancujúcich mužov. Neer a Kurke idú ďalej a ukazujú, že boli aj site-specific: keď sa tanečníci pohybovali priestorom mesta alebo svätyne, ich piesne odkazovali na miestne pamiatky a pamätihodnosti. Tvrdia, že súčasťou Pindarovho zadania bolo vpliesť slová a telá do zložitých tapisérií mýtov a geografie, a tým nanovo predstaviť samotnú štruktúru mestského štátu. Pindarove básne boli skrátka nástrojom na pochopenie priestoru.
Najnovšie vedecké práce majú tendenciu izolovať poéziu, umenie a archeológiu. Neer a Kurke však ukazujú, že tieto rozdiely sú umelé. Básne, sochy, bronzy, hroby, hraničné kamene, cesty, majáky a budovy fungovali spoločne ako súbor technológií na organizáciu krajiny, mestskej krajiny a území. Štúdium týchto technológií v tandeme odhaľuje postupy a kritériá, podľa ktorých Gréci chápali vzťahy blízkosti a vzdialenosti, tu a tam - a ako tieto spôsoby obývania priestoru boli v podstate politické.
Pindar, pieseň a priestor, zakorenený v pozornom čítaní jednotlivých básní, stavieb a umeleckých diel, siaha od Atén po Líbyu, od Sicílie po Rodos, aby poskytol objavné nové chápanie sveta, ktorý Gréci vybudovali - a nový model štúdia antického sveta.